Jeden múj známí f sobotu neskúr otpoųedňa, pri pivje f šenku, viprávjaų, že dopoųedňa lékárňu v Šaščíňe-Strážoch naščívit dost súrňe potrebovaų kvúlivá ňejakému léku na uvolňeňí nosovich duťin-horňích díchacích cest, vím si prectavit, že nemocit cíťit vúňe domácích destilátú je velikí trest (-:, no došeų f Šaščíňe pret lékárňu až po pú dvanástej a biųa už zavrítá

Mesto Žilina je zapletené v mnohých nevýhodných zmluvách s „podnikateľom“ G. Trabelssiem. Mesto dokonca pred pár rokmi za peniaze občanov zafinancovalo výstavbu súkromného parkovacieho domu v jeho obchodnom dome Mirage. Za týchto 5,3 milióna mal mestu patriť prislúchajúci podiel v spoločnej Žilinskej parkovacej spoločnosti.

Dnes parlament znovu rokuje o základných ľudských právach - a neostáva mi nič iné, iba sa prizerať a dúfať, že ma nechajú žiť.

Viete kto bol  Jerzy Popieluszko? Úprimne sa priznám, ani ja som to pred pár rokmi netušila. Hneď ako som však na jednom z diskusných večerov Ústavu pamäti národa, ešte ako študentka plná ideálov (hoci tie ideály mi zostali dodnes:)) zachytila jeho príbeh, začala som ho poznávať viac. A poznávam ho dodnes. Inšpiruje ma v každodennom živote a príkladom dobra

Na Slovensko v rámci podujatia ESET Science Award zavítal aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziku – Kip Thorne. S jeho príchodom sa spája aj súťaž esejí na tému – „Je veda odpoveď na všetko?“, v ktorej mohli zapojení súťažiaci vyjadriť svoj názor na to, do akého výskumu by mali vlády investovať. Najlepšiu esej vyberal samotný Kip Thorne. V tomto texte vám ponúkame voľný preklad víťaznej eseje Romana Buriča, doktoranda na Ústave experimentálnej psychológie CSPV SAV.

Všetko je mu jasné Posledná ozvena odznela, všetkým „vsjo jasno„, jasný dôkaz toho, že je v hlave prázdno. *** Symfónia Symfónia sprostostí v dutej hlave znie. Poraďme sa s hlupákom, ten už všetko vie. *** Bojovník Neustále rozmaznaný s ostatnými vo vojne, rozmaznané decko, nie je nikdy spokojné. *** Kamaráti na život Dvaja kamaráti majú svoju roľu, malý mozog,

Na dnešnej politickej scéne už nevidíme slušných politikov, dokonca ani základy slušného správanie. Tomášovi Tarabovi nie je cudzí ani výsmech neplnoletému dieťaťu.

A to ti nevadí, že muži nedostávajú svoje deti do opatery?

„Mám istú chorobu, s ktorou žijem už niekoľko desaťročí. Je veľmi vážna a nielen mne, ale aj mojim blízkym veľakrát ublížila. Má negatívny vplyv na moje fyzické zdravie, spoločenské zručnosti, nálady, sebahodnotenie a na môj pohľad do budúcnosti. Je beztvará, bezfarebná a neviditeľná. Stále som ako-tak nažive, ale ide o potenciálne smrteľnú chorobu. Každý rok na ňu aj množstvo ľudí umiera.

Dve najlepšie mužstvá momentálnej ligovej tabuľky, osobnosti na jednej i druhej strane, štadión v rámci možností plný do prasknutia, diváci pri televízoroch. Zdalo sa, že je všetko pripravené na šláger, akých v slovenskej lige nebýva veľa. No, všetko dopadlo inak, pretože hlavné slovo si zobrali červeno- čírno – belasé individuá, ktoré si urobili z derby vlastnú šou, na ktorú pozvali aj kamarátov z Česka, Poľska, Rakúska. A ako to už býva, na primitívov sa prizerala slušná mlčiaca väčšina, ktorá po dvanástich minútach zápasu a polhodine čakania odišla domov. Pýtame sa, dokedy bude táto anarchia pokračovať?