Oravská galéria v Dolnom Kubíne, Hviezdoslavovo nám. 11, Dolný Kubín - Názov výstavy: STANO LAJDA / ILUSTRÁCIE Miesto konania: Oravská galéria, Dolný Kubín, edukačný kabinet na 1. poschodí Župného domu Kurátori: PhDr. Eva Ľuptáková, Mgr. Darina Arce Vernisáž: 5.8.2021 o 16.30 hod. Termín výstavy: 5.8.2021 – 9.1.2022 Otvorené: ut – ne od 10.00 do 17.00 hod „Už ako dieťa som miloval knižky s ilustráciami, alebo knižky doplnené fotografickým materiálom. Knihy bez obrázkov sa mi zdali prázdne, neúplné, neživé, ako figuríny vo výklade“. Stano Lajda Stano Lajda sa narodil 17. júla 1959 v Žiline. Od ranného detstva bol fascinovaný renesančným realizmom a už ako trinásťročný namaľoval prvýkrát variáciu Leonardovej Poslednej večere. V rokoch 1979–85 študoval na VŠVU v Bratislave odbor reštaurovanie maľby, kde v svojej teoretickej diplomovej práci spracoval históriu a reštaurovanie Poslednej večere. Keď pôsobil ako reštaurátor v PGU v Žiline stále viac sa popri reštaurovaní venoval vlastnej výtvarnej tvorbe a tak od roku 1990 už pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní. Od roku 2009 pôsobí ako učiteľ kresby na Strednej súkromnej umeleckej škole v Žiline. Svoju tvorbu predstavil na desiatkach individuálnych a kolektívnych výstavách na Slovensku aj v zahraničí. Za svoju tvorbu a aktívny spoločensko-profesionálny prínos získal viacero ocenení doma aj v zahraničí a viackrát získal ceny za ilustračnú tvorbu.

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Fotografickú a kinematografickú techniku môžeme pokladať za jeden z najväčších objavov ľudstva. Postupne sa stala každodennou a neodmysliteľnou súčasťou nášho života až natoľko, že takmer zovšednela a jej význam v celej šírke si uvedomuje len málokto z nás. Rudolf Schuster, od mladosti nadšený fotograf a vyznávač filmovacej techniky, začal zbierať a zhromažďovať fotografickú a kinematografickú techniku s úmyslom vytvorenia pamätnej izby v rodnom dome v Medzeve. Týmto činom chcel vzdať hold prvej zahraničnej slovenskej amatérskej filmárskej expedícii v rokoch 1927-1928 po vnútrozemí Brazílie. Členmi tejto expedície boli: Alojz Schuster, Ján Benedik, Michal Benedik. Ako už názov napovedá, múzeum sa orientuje predovšetkým na kinematografickú techniku, ale sú tu bohato zastúpené aj iné formy zobrazovacej techniky. Zbierkové predmety, ktoré tvoria základ expozície, získal Rudolf Schuster vlastným zberom, darom alebo kúpou. Nechýbajú tu exponáty (dary) od prezidentov mnohých štátov: Johannesa Raua, Václava Havla, Alexandra Kwaśnewského, Leonida Kučmu, Thomasa Klestila, švédského kráľa Carla XVI Gustava, monadského princa Alberta a ďalších. Vystavená kolekcia je výsledkom celoživotného zberateľského úsilia, obsahuje vzácne exponáty, ktoré dokumentujú priekopníctvo dokumentárneho filmu na Slovensku. Zastúpené sú filmovacie kamery, drevené na 35 mm film zo začiatku 20. storočia, snímacie kamery z 30. rokov 20. storočia, kamery rôznych formátov na 8 mm, 16 mm film od amatérskych až po profesionálne, ako aj farebné televízne kamery. Zastúpené sú tu renomované značky Pathé, Ernemann, Ertel-Werke, Bagley, Prestwisch, Wiliamson, Eumig a mnohé iné. Filmové projektory z tohto, ale aj neskoršieho obdobia (od roku 1900), stereoskopy, lampové skrine, laterna magica. Sú to ojedinelé historicky vzácne exponáty ručne ovládané presvetlené petrolejovými lampami. Zastúpené sú cenné značky Unger & Hoffman, Edision Home Kinetoscope, Keystone, Zeiss, Eumig z obdobia rokov 1930-1940, ďalej diaprojektory, pomôcky pre filmárov. Vzácne sú ajfotografické prístroje všetkých základných konštrukčných typov od jednoduchých boxov cez jednooké a dvojoké zrkadlovky až po profesionálne donedávna používané fotografické prístroje. Zaujímavé sú najmä fotografické prístroje od roku 1890. Zastúpenie tu majú výrobcovia ako napr. Voigtländer, Goldwein, Estman Kodak, Yaschika, Keystone, Ernemann, Agfa a iné. Okrem fotografickej a kinematiografickej techniky sa v exteriéri múzea nachádza funkčný vodný hámor s uzavretým kolobehom vody, kováčska vyhňa s dúchadlom, hámorníckymi kladivami a kováčskym náradím. Hámornícku tradíciu v lokalite Šugovskej doliny a Medzeva reprezentujú kované poľnohospodárske nástroje lopaty, motyky a iné dobové predmety, ktoré sú neodmysliteľne späté so životom ľudí v Medzeve, najmä hámorníkov. V zadnej časti záhrady sú umiestnené kolesá vodných hámrov, brúsne kamene, buchary a iné časti vodných hámrov. Sú to tzv. pamätníky zašlých čias.

Oravská galéria v Dolnom Kubíne, Hviezdoslavovo nám. 11, Dolný Kubín - Názov výstavy: Jana Machatová / Kristýna Španihelová / Peter Machata Na návšteve / Autorský šperk Miesto konania: Oravská galéria, Dolný Kubín, stále expozície na 1. poschodí Župného domu Kurátor: Dagmar Adamusová Vernisáž: 5.8.2021 o 16.30 hod. Termín výstavy: 5.8.– 5.12.2021 Otvorené: ut – ne od 10.00 do 17.00 hod Jana a Peter Machatovci sa v Oravskej galérii predstavili samostatnou výstavou autorského šperku v roku 2013. Po ôsmich rokoch sa do nej znova vracajú so svojou súčasnou tvorbou a na spoluprácu si prizvali Kristýnu Španihelovú, ktorá v Dolnom Kubíne vystavuje po prvýkrát. Všetci traja autori majú spoločné študijné východiská na bratislavskej VŠVU. Tvorbou autorského šperku sa úspešne etablovali na domácej výtvarnej scéne a postupne si budovali renomé aj v medzinárodnom kontexte - či už účasťou na sympóziách a výstavách vrátane najprestížnejšieho šperkárskeho podujatia Schmuck v Mníchove, alebo zastúpením v zahraničných zbierkach a publikáciách. Výstava je kreovaná na špecifický priestor stálych expozícií Starého umenia 15. – 19. storočia a Slovenského výtvarného umenia 20. storočia, kam traja autori dočasne vstupujú, aby ho rozšírili o súčasný umelecký pohľad. Medzi reprezentatívne maliarske a sochárske diela zo zbierok Oravskej galérie dokumentujúce vývoj výtvarného umenia na Slovensku od stredoveku po začiatok 21. storočia prinášajú ďalšiu umeleckú formu – autorský šperk. Nejde im o komentovanie vystavených exponátov, ale skôr o nezáväzný dialóg a hľadanie paralel v rovine tematickej, obsahovej alebo materiálovej. V symbióze s priestorom expozícií bude prezentovaných približne 120 šperkov – predovšetkým brošní a závesov. Divák sa môže presvedčiť, že napriek miniatúrnym rozmerom je súčasný autorský šperk schopný vyjadrovať sa k rôznym témam a prinášať rovnako silné umelecké výpovede ako je to v iných médiách. Vo vystavených šperkoch Kristýny Španihelovej, Jany Machatovej a Petra Machatu je to najmä osobná a historická pamäť, ekológia, identita, telesnosť, materialita, ktoré vzájomnou konfrontáciou expozíciu obohacujú o nové uhly pohľadu. Jana Machatová (1972 Hnúšťa) v predchádzajúcom období tematizovala predovšetkým spomienky na detstvo strávené v bratislavskom paneláku, v ktorých motívy a symboly socializmu s iróniou odkazovali na nie tak dávnu históriu. Dominantnou témou posledného obdobia sa stáva jej rodová identita, postavenie ženy v historickom kontexte – posuny vo vnímaní ženy v jej zaužívaných rolách a charakteristikách. Východiskovým materiálom jej súčasnej tvorby boli výstrižky z dobovej tlače, objavené v podkroví rodinnej chalupy v Hodruši. Privlastnené fragmenty z nedeľnej prílohy pre ženy Frauen-Fleiss z rokov 1909 - 1910, podľa ktorej nesie názov celá séria, autorka voľne interpretuje a pretvára do podoby súčasného šperku. Popri unifikovanom zobrazení ženy z reklamných ilustrácií do neho prenáša motívy z dobovej módy, vzorníkov výšiviek, predmety dennej potreby a prvky, vnímané v minulosti ako typicky ženské (kuchynské náradie, žehlička, korzet a pod). Do fragmentu tlačoviny, zaliateho epoxidovou živicou, vstupuje intervenciou tradičnými zlatníckymi technikami. Či už nestranne - prostým vyzdvihnutím motívu, alebo s ironickým komentárom, umožňuje nám nahliadnuť do intímneho ženského sveta uviaznutého v časopriestore stredoslovenského banského mestečka začiatku 20. storočia. Spod sentimentu prekrytého vyše storočnou patinou sa však prediera snaha vymedziť sa voči rodovým stereotypom, ktoré dodnes ovládajú životy mnohých žien. Peter Machata (1971 Nové Zámky) je vyštudovaným sochárom, ktorého dominantným médiom sa stal šperk. Stále prítomný sochársky aspekt, podporený ovládaním súčasných digitálnych technológií (3D skener, 3D tlač) vnáša do jeho šperkov osobitý rozmer a rozširuje jeho výrazové možnosti. Aj v jeho tvorbe našli odozvu osobné spomienky a vzťahy, ktoré sa premietli do sérií brošní vytvorených z odliatkov rúk členov rodiny, priateľov i svojich vlastných. Plochu šperkov, pokrytú „vrstevnicami“ ľudských dlaní a článkov prstov, vymedzujú elegantné, takmer „barokové“ krivky, zvýraznené rafinovaným osadením perál a polodrahokamov. V súvislosti s nimi sa vynárajú viaceré interpretácie - ruka ako odkaz na prácu, ktorú človek po sebe zanechá, ako individuálna daktyloskopická stopa, alebo orgán, ktorý nám hmatom či dôverným dotykom sprostredkúva poznanie. Opakujúcim sa motívom obrúčky sa Peter Machata prirodzene posúva k manželstvu a vytváraním archívu s „databázou“ odtlačkov rúk členov rodiny poukazuje na pevné väzby a rodovú kontinuitu, ktorá sa v zásade nelíši od budovania rodových portrétnych galérií v minulých storočiach. Sondy do topografie ľudského tela nadobúdajú osadením symbolov a „relikvií“ sarkastický význam a stigmatizovaná ľudská dlaň zrazu odkazuje na historické traumy, otvára citlivé spoločenské témy, alebo len tak nekonfliktne s nostalgiou načiera do spomienok na detstvo. Východiskom šperkárskej tvorby Kristýny Španihelovej (1982 Valašské Meziříčí) s presahom k objektu je skúmanie matérie vo svojej primárnej podstate, a zároveň ako sprostredkovateľa emócií a rôznych významov (symbolických, spirituálnych atď.) Vo svojich šperkoch používa široké spektrum materiálov predovšetkým organického pôvodu. Pracuje s kosťami, krvou, kožou či vlasmi – prapôvodnými materiálmi, ktoré sa spájajú so vznikom prvých umeleckých foriem i ďalšími substanciami, ktoré sú v kontexte šperku prekvapivé (zemiakové hľuzy, krovky chrobákov, cukor, mlieko, rašelina, asfalt atď.) Autorka po nich siaha ako po plnohodnotnej matérii, rovnocennej s drahými kovmi. Biologický materiál vyvoláva v divákovi často nepríjemné asociácie, pre Kristýnu Španihelovú však práca s ním znamená spôsob, ako „mŕtvej“ hmote vdýchnuť nový život. Prostredníctvom neho nám pripomína vlastnú pominuteľnosť a navádza k prehodnoteniu životných preferencií. Organické materiály alebo vlastnoručne vytvorené hmoty dopĺňa zlatom, striebrom, koralom, perlami a pod. Ich kombinovaním a miešaním v alchymistickom zmysle narúša stereotypy vnímania šperku, skúma jeho emocionálnu podstatu a odkazuje na nekonečný prírodný kolobeh vzniku a zániku. S ním súvisí princíp recyklácie, ktorý je autorkinou reakciou na konzumný spôsob života, drancovanie nerastných surovín a ekologické katastrofy. Okrem týchto námetov do svojich šperkov prenáša historické, literárne inšpirácie a podobne ako Jana Machatová otázky vlastnej rodovej identity. Dagmar Adamusová

Bibiana - medzinárodný dom umenia pre deti, Panská 41, Bratislava 1 - OD HRAČKY PO HRAČKU Dobre navrhnutá a kvalitne vyrobená hračka podporuje a rozvíja cit pre krásu, účelnosť i empatiu. Prehliadka našej výstavy začína reprodukciou obrazu Pietera Brueghela, na ktorej môžu deti hľadať hry, ktoré sa hrajú dodnes. Ďalej tu nájdu repliky historických hračiek podľa archeologických nálezov, ikonickú technickú hru s názvom Merkur, ktorá sa vyrába od r. 1920 až dodnes, mesto z veľkej farebnej skladačky, domček pre bábiky a plyšového medveďa, ale aj plastové hračky z minulého storočia od známej návrhárky Libuši Niklovej. Zoznámia sa s hračkami našich súčasných dizajnérov, a môžu si navrhnúť aj vlastnú hračku. Interaktívna výstava o hračkách je príspevkom BIBIANY k Roku slovenského dizajnu, vyhláseného MK SR. Námet a scenár – I. Abrahamfyová; výtvarné riešenie – R. Bezák; grafika – S. Brezinová; dramaturgia – V. Marákyová. Termín: 17. 9. 2021 – 20. 2. 2022

Bibiana - medzinárodný dom umenia pre deti, Panská 41, Bratislava 1 - Galéria D. Rolla, BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti LÁSKAVÉ OBRÁZKY Termín: 15. 10. – 21. 11. 2021

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Vysunuté pracovisko Slovenského technického múzea s expozíciou dokumentujúcou vývoj fotografickej a kinematografickej techniky na pozadí života a diela Jozefa Maximiliána Petzvala. Ukážky prvých reportérskych a cestovných prístrojov a aparátov pre stereografiu.

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Osobitné miesto v dejinách hámorníctva na Slovensku zaujíma Nižný Medzev. Z roku 1376 pochádza najstaršia listina, ktorá dokazuje existenciu hámrov v Nižnom Medzeve. Cech medzevských kováčov je známy v 17. a 19. storočí. V archíve STM sa nachádza cechová kniha hámorníckych kováčov, vedená od 1.12.1770 do 25.12.1817. Začína sa odpisom artikulov stanovených pre kováčsky cech v Nižnom Medzeve 12.decembra 1639. Podľa hlásenia Košickej obchodnej komory z roku 1896 tu bolo v danom období v činnosti 109 hámrov so 198 ohniskami.\r\n\r\nHámre boli rozmiestnené v 11 údoliach a vznikli pri vodných zdrojoch vhodných na pohon kolies, ktorými sa uvádzali do chodu hámornícke kladivá, mechy a brúsky. Najväčšia koncentrácia hámrov bola v údolí rieky Bodvy. Nižný Medzev založili remeselníci, ktorí sa presťahovali z Flámska od belgicko-holandsko-nemeckých hraníc za vlády Bela IV., asi v II. pol. 13. storočia. Dostatok železnej rudy, lesov, a najmä bohatých vodných zdrojov v okolí Nižného Medzeva vytvárali mimoriadne priaznivé podmienky pre železiarsku výrobu. Medzevskí kováči vyrábali v hámroch motyky, rýle, lopaty, sekery, kosy, klince a podkovy, ktorými zásobovali celé Uhorsko ba i ďalšie krajiny. Medzevskí kováči boli uznávaní ako najlepší nástrojárski kováči v celom Uhorsku. Dodnes sa zachovalo v Medzeve niekoľko hámrov. Hámor STM, pôvodne tzv. Tischlerov hámor, predstavuje typ jednokladivového dvojohniskového hámra. Ide o kombinovanú stavbu (kameň - drevo) z II. pol. 19. stor. Nachádza sa v centre mestečka Medzev. Archaický charakter hámra umocňuje systém prívodu vody na koleso. V roku 1967 bol odkúpený a rekonštruovaný Technickým múzeom Košice. Uchovaný bol svojím spôsobom ako živá technická pamiatka, múzejný doklad konštrukcie, stavby a technológie kovania železa. V roku 2010 bol objekt rekonštruovaný.\r\n\r\n

Oravská galéria v Dolnom Kubíne, Hviezdoslavovo nám. 11, Dolný Kubín - Župný dom, Dolný Kubín - administratívne a výstavné centrum Oravskej galérie. V roku 1994 bola ukončená rozsiahla generálna rekonštrukcia Župného domu, ktorou galéria získala 1 800 m2 expozičných a výstavných plôch. V roku 1995 v Župnom dome sprístupnila galéria stále expozície z vlastných zbierok: — Staré umenie 15. — 19. storočia — Ikony — Slovenské výtvarné umenie 20. storočia — Štefan Siváň - rezbár z Oravy — Tradičné ľudové umenie — výber ktoré sa zaradili medzi popredné v kontexte slovenských galérií. Staré umenie 15. — 19. storočia Expozícia prezentuje súbor umeleckých diel, ktoré ťažiskovo vznikli na území tohto regiónu. Umenie na Orave je špecifické výtvarnými formami, pohybujúcimi sa na rozhraní medzi profesionálnym a ľudovým umením. V duchu náboženských predstáv a zaužívaných ikonografických schém vznikali s vývojovým oneskorením a slohovými odchýlkami diela, ktorých autormi boli umelci, pôsobiaci mimo umeleckých centier. Kolekcia obsahuje diela sakrálneho charakteru (najmä stredovekú tabuľovú maľbu, plastiku a barokové umenie) a historické portréty predstaviteľov miestnej šľachty v časovom rozpätí od 15. storočia do 19. storočia. Ikony Počtom malá, no významom dôležitá kolekcia ikon, sa začala zberateľskou činnosťou profilovať už v prvých rokoch existencie Oravskej galérie. Súbor vystavených ikon rôznej proveniencie obsahuje 32 kusov, ktoré dokumentujú ikonomaľbu 17. — 19. storočia. Väčšina z nich pochádza z Grécka, ostatné vznikli na území Ruska a karpatskej oblasti. Slovenské výtvarné umenie 20. storočia Kolekcia slovenského výtvarného umenia 20. storočia v zbierkach Oravskej galérie, do ktorej patria diela zakladateľov výtvarnej moderny, ale aj predstaviteľov nasledujúcich generácií sa v rámci regionálnych galérií u nás radí medzi najpočetnejšie a kvalitatívne najvýznamnejšie. Zbierka je dobrým príkladom toho, ako sa inštitúcia, pôvodne zameraná na výtvarné umenie regiónu, vyprofilovala na galériu s celoslovenským záberom. Pri jej vybudovaní zohrala dôležitú úlohu skutočnosť, že oravskou inšpiráciou, hlavne v 20. storočí prešli takmer všetci významní maliari slovenskej výtvarnej kultúry. V expozícii sa nachádzajú diela G. Mallého, M. Benku, M. A. Bazovského, M. Galandu, Ľ. Fullu, I. Weinera- Kráľa, C. Majerníka, V. Hložníka, E. Zmetáka, M. Paštéku, V. Kompánka, A. Brunovského, V. Popoviča, J. Jankoviča, J. Meliša, K. Barona a mnohých ďalších. Tradičné ľudové umenie — výber Ľudoví maliari, rezbári a kamenári, tvoriaci bez školenia, len podľa odpozorovaných predlôh zo svojho bežného života, zanechali po celom území Slovenska doklady o svojom prirodzenom talente a umeleckých schopnostiach. Tradičné ľudové výtvarné umenie ako typický prejav národnej kultúry, predstavuje významnú súčasť zbierok Oravskej galérie a je jednou z primárnych oblastí, na ktoré sa v rámci svojho akvizičného programu špecializuje. Kolekcia obsahuje predovšetkým drevenú polychromovanú plastiku, kamennú skulptúru a maliarsku tvorbu z 18. — začiatku 20. storočia, nielen z tohto regiónu, ale aj z ďalších oblastí Slovenska. Štefan Siváň - rezbár z Oravy Oravská galéria v Župnom dome v roku 2010 otvorila stálu expozíciu "Štefan Siváň - rezbár z Oravy", ktorá je venovaná dielu jedného z najvýznamnejších insitných sochárov na Slovensku Štefana Siváňa st. (1906 – 1995), ktorý celý život prežil v hornooravskej obci Babín. Expozícia v autorskej koncepcii PhDr. Evy Ľuptákovej predstavuje Siváňovo rozsiahle rezbárske dielo v reprezentatívnom výbere zo zbierok Oravskej galérie, v celej svojej námetovej a výrazovej rozmanitosti. Okrem stálych expozícií z vlastných zbierok nainštalovaných v Župnom dome v Dolnom Kubine pozývame návštevníkov na prehliadku aktuálnych krátkodobých výstav vo Veľkej výstavnej sieni, v Malej výstavnej sieni, vo výstavnej sieni „SUTERÉN 06“ a na nádvorí Župného domu. Oravská galéria okrem výstav pripravuje pre svojich návštevníkov v Župnom dome v Dolnom Kubíne kultúrne podujatia a výchovno-vzdelávacie programy pre organizované školské skupiny.

Považská galéria umenia v Žiline, M. R. Štefánika 2, Žilina - Dňa 22. októbra 2019 si pripomíname 100. výročie narodenia Vincenta Hložníka, popredného výtvarného umelca 20. storočia, maliara, grafika, kresliara, ilustrátora a pedegóga. Pri tejto príležitosti bude v Považskej galérii umenia v Žiline 22. októbra 2019, v deň jeho stých narodenín, otvorená nová expozícia diel autora. Otvorenie expozície nadväzuje na predchádzajúci cyklus koncepcií expozície, začatý v roku 2009, ktorý iniciovalo získanie veľkého množstva prác v oblasti maľby, gvašu, pastelu či grafických prác a kresieb, ktoré do zbierkového fondu galérie venovala jeho manželka Viera Hložníková v roku 2004. Aktuálna expozícia s názvom Múzeum Vincenta Hložníka (stála expozícia venovaná 100. výročiu narodenia umelca) predstaví verejnosti doteraz málo prezentovaný výber z celoživotnej tvorby, z obdobia od 40. rokov až po 90. roky 20. storočia. Zároveň bude mať nová expozícia nový dizajn a architektonickú úpravu. Vincent Hložník ako jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského moderného umenia svojou rozmanitou a rozsiahlou tvorbou výrazne obohatil kultúrne dedičstvo slovenského národa. Bol umelcom s vrodenou výtvarnou genialitou, vynikajúcim pozorovacím zmyslom a rovnako bohatou snovou predstavivosťou a hlbokým súcitom. V jeho tvorbe sú viditeľné vplyvy svetových umeleckých prúdov ako kubizmus, expresionizmus či surrealizmus. Vďaka inšpirácii, ktorú z nich čerpal, posúval slovenské výtvarné umenie vpred a udržiaval ho v centre svetového umeleckého diania. Jeho celoživotné dielo zahŕňa maľbu, kresbu, grafiku, plastiku, ilustrácie detských knižiek, ale aj svetovej beletrie, ba dokonca tvorbu poštových známok a sakrálnych vitráží. Jeho tvorba sa vyznačuje rovnováhou etického a estetického charakteru. Estetika jeho umenia tak vychádza z jeho etického presvedčenia. Nedbal len na krásu svojho diela, na harmóniu kompozície a účinok vybraných farieb, ale aj na silný obsah, posolstvo, ponaučenie a morálny odkaz. Jeho motívom bol po celý život predovšetkým človek, človek trpiaci, smútiaci, zmietajúci sa v nekonečnom boji dobra a zla, v zločine vojny. Neprehliadnuteľný je aj náboženský rozmer jeho výtvarnej tvorby. Vincent Hložník bol človek hlboko veriaci, citlivý a vnímavý. Jeho súcit, solidarita a empatia akoby nepoznali hraníc. Z výtvarného hľadiska je pre neho najcharakteristickejší jeho expresívny figurálny prejav − vyobrazenie postáv a deformácia tvarov podmienená vnútorným subjektívnym pocitom. Význam jeho celoživotnej tvorby spočíva nielen v jej kvalite, kvantite a rôznorodosti, ale predovšetkým v jej neutíchajúcej aktuálnosti. Morálne posolstvo obsiahnuté v jeho diele ešte dnes prehovára ku svojim recipientom. Otvára oči, očisťuje srdce, dráždi zmyslové vnemy a pohne svedomím každého svojho vnímateľa v kontexte súčasnej spoločenskej, ako aj kultúrnej sféry.

Považská galéria umenia v Žiline, M. R. Štefánika 2, Žilina - otvorenie: 25. júna o 17.00 hod. miesto: výstavné priestory na prízemí Považskej galérie umenia v Žiline kurátorka, autorka koncepcie: Mira Sikorová-Putišová dizajn a architektúra expozície: Marcel Benčík Vážení návštevníci, dovoľujeme si Vás upozorniť, že expozícia Prvé múzeum intermédií III – Nežná sila nemusí byť vhodná pre citlivejšie a maloleté osoby. Projekt expozície Prvé múzeum intermédií v koncepcii kurátorky a riaditeľky Považskej galérie umenia v Žiline Miry Sikorovej-Putišovej prezentuje vždy nový výber diel zo zbierky intermédií a mediálneho umenia galérie. Idea expozície Prvé múzeum intermédií má svoje východiská vo výstavách realizovaných PGU: Sen o múzeu (1991), Sen o múzeu? (1995), Považská galéria umenia 1976 – 1996 (1996) a IN(TER)MEDIA(S)RES (2006), ktoré podčiarkli dôležitosť intermediálneho a mediálneho diela (objekt, inštalácia, video diela) ako zbierkového predmetu. Posledná z menovaných prezentovala diela z tejto časti zbierky galérie, a zároveň iniciovala ich autorov k participácii na výstave ďalším dielom, ktoré by sa v budúcnosti súčasťou zbierky mohlo stať (k čomu vo viacerých prípadoch neskôr aj došlo). Okrem toho, že prepojila umenie intermédií 90. rokov s nasledovným obdobím, vypovedala aj o jednej zo stratégii získavania týchto diel, ktorá je previazaná s realizáciou výstav. V treťom pokračovaní projektu expozície Prvé múzeum intermédií III – Nežná sila galéria predstaví diela od umelkýň: Jana Želibská, Eva Filová, Anetta Mona Chisa a Lucia Tkáčová, Gabika Binderová, Lucia Dovičáková, Emöke Vargová, Dorota Sadovská, Veronika Rónaiová a od výtvarníka Ladislava Čarného, ktoré získala do svojej zbierky v rokoch 2010 – 2019. Koncepcia aktuálnej expozície sa sústreďuje na diela, ktoré reagujú na problematiku rodu (gendru) a príslušné rodové otázky reflektované formami mediálneho umenia a intermédií po polovici 90. rokov a ťažiskovo z nasledujúcej dekády. Kolekcia predstavuje diela, ktoré rodovo podmieneným spôsobom artikulujú telesnosť, tiež aspekt súkromia – v škále od introvertného vyjadrenia až po radikálne sfarbený jazyk. I keď kolekcia pozostáva z menšieho počtu diel (vzhľadom na priestorové možnosti expozície), v základných rysoch komunikuje pohľady žien výtvarníčok a muža výtvarníka – nielen ako ich (symbolického) protipólu, na delenie rolí pohlaví, problematiku tohto tradičného rámca, jeho prekračovanie, diela sa tiež zaoberajú pozíciou ženy/umelkyne v sfére výtvarného umenia. Divákovi sa tak ponúka (samozrejme s vedomím len čiastkového záberu) referencia o podobách, nuansách v diskurzoch postfeminizmu a feminizmu v slovenskom umení po roku 1990. Expozícia Prvé múzeum intermédií III – Nežná sila sa odvoláva (a tiež je priznaním línie) výstav v Považskej galérii umenia v Žiline, ktoré sa feminizmom a postfeminizmom v slovenskom výtvarnom umení po roku 1990 zaoberali – Paradigma žena (1996, kurátorka: K. Rusnáková) a in(time) v roku 2001 (kurátorka: L. Gregorová-Stach), pričom viacero autoriek prezentovaných diel na týchto výstavách vystavovalo (J. Želibská, E. Vargová, A. Mona Chișa a L. Tkáčová, E. Filová). Súvislosti diel (napr. kedy boli v PGU vystavené, informácie o ich prezentácii a ich interpretácia) sú prezentované na príslušných infotextoch v expozícii. Text o expozícii, jej koncepcii a téme – ako výstup z výskumu venovaného problematike rodových otázok v umení, bude súčasťou sprievodného katalógu k výstave, ktorý PGU v Žiline vydá do konca roka 2021. Realizáciu výstavy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.

Bibiana - medzinárodný dom umenia pre deti, Panská 41, Bratislava 1 - B AKO BIBIANA Výstava k okrúhlym 30. narodeninám BIBIANY hravou formou predstavuje jednotlivé tvorivé oddelenia, ktoré celé roky približujú umenie deťom. Aj tentoraz sme vytvorili veselú, ale najmä inšpiratívnu atmosféru, typickú pre „bibianské“ projekty. Deti tu nájdu napr. veľký obraz BIBIANY s okienkami, za ktorými sa skrývajú rôzne prekvapenia, zahrajú sa s filmovou technikou v priestore venovanom Bienále animácie Bratislava (BAB), zabavia sa s ilustráciami z Bienále ilustrácií Bratislava (BIB), spoznajú knižné zázraky a zasadnú za veľký narodeninový stôl s „tvorivými dobrotami“. A napokon nazrú do ďalekej budúcnosti BIBIANY. Jednoducho nájdu tu veľkú herňu s fantazijnou atmosférou. Námet a scenár - Alexandra Petrovická Broadhurst; výtvarné riešenie - Martin Dúbravay; dramaturgia - Valéria Marákyová Termín: 9. 10. 2020 – 11. 4. 2021

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Expozície Slovenského technického múzea v Košiciach: BANÍCTVO - unikátne interiéry vybraných banských lokalít inštalované s použitím pôvodného materiálu - úžitkových nerastov, pomocných výstuží a starších i novších funkčných banských strojov. ENERGETIKA - energetické oddelenie Aurela Stodolu. Prezentácia parných strojov, vodných motorov a turbín, spaľovacích motorov a unikátne modely týchto zariadení uvádzané do pohybu pomocou stlačeného vzduchu. SIEŇ ELEKTRICKÝCH VÝBOJOV - okrem klasických demonštrácií účinkov statickej elektriny, bežne prevádzkovateľných aj v školských laboratóriách, sú v novej expozícii Slovenského technického múzea predvádzané až 80 cm iskrové výboje - umelé blesky z Teslovho transformátora smerované do Faradayovej klietky. Nezabudnuteľným zážitkom môže byť vlastná skúsenosť z jej účinkov - dokonalej ochrany pred nebezpečným napätím. Návštevníci sa tiež dozvedia, čo je to skinefekt, oboznámia sa s princípom iontového motora. Pozornosť priťahujú aj demonštrácie elektromagnetického vyfukovania elektrického oblúka (Jacobov rebrík) alebo efektné plazivé výboje na sklenenej bariére (Lichtenbergove obrazce). HUTNÍCTVO A METALURGIA - vývin hutníctva vo svetovom meradle s dôrazom na bohaté tradície hutníctva na Slovensku. Expozícia obsahovo nadväzuje na zmodernizovanú historickú časť expozície metalurgie, ktorú v múzeu sprístupnili vo februári 2010. Pri vstupe do expozície obdivujeme jeden z najvzácnejších exponátov - bronzové dvere z roku 1580, prekrásnu ukážku umeleckého odlievania z bronzu. Expozícia je členená na osem tém. VÝVOJ GEODETICKEJ TECHNIKY A KARTOGRAFIE - celá expozícia je venovaná pamiatke významného slovenského kartografa Samuela Mikovíniho (1686 - 1750), ktorý ako jeden z prvých používal pri mapovaní triangulačnú metódu a zhotovil mapy uhorských a slovenských stolíc.Geodézia a kartografia používala rôznorodé a početné technické pomôcky, ktoré zaznamenali v priebehu storočí pozoruhodný vývoj. Zbierkové predmety oddelenia geodézie a kartografie poskytujú pohľad do zbierkového fondu tohto odboru. Základy zbierkového fondu geodézie pochádzajú z čias vzniku múzea, pričom dokumentujú jeho vývoj. ÚŽITKOVÉ A OZDOBNÉ PREDMETY Z KOVOV - kolekcia vyše 300 exponátov z kovu dokumentuje spojenie tvorivého technického myslenia so slohovými vplyvmi a nadčasovým dizajnom. Baníctvo a hutníctvo na Slovensku dosiahlo v 18.stor.vrchol vo svetovom meradle. Na zavádzanie technického pokroku významnou mierou vplývala Banskoštiavnická akadémia, založená v roku 1763. PÍSACIE STROJE - vývoj písacích strojov od druhej polovice 19. storočia po súčasnosť. OZNAMOVACIA ELEKTROTECHNIKA - prvá časť expozície oznamovacej elektrotechniky je koncipovaná ako prehľad vývoja telegrafnej techniky od prvého prakticky použiteľného prístroja pre prenos správ Morseovho rycieho telegrafu (1840), cez vynález prvého diaľnopisu Američana Hughesa (1855) s tlačeným telegrafovaným textom, až po súčasnú ďalekopisnú techniku a telefaxy. Osobitná časť expozície je venovaná Jozefovi Murgašovi, slovenskému priekopníkovi v rozvoji bezdrôtovej telegrafie. FYZIKA - prezentácia vyše 500-ročnej cesty fyziky prostredníctvom vzácnych exponátov. Súčasťou expozície je hracia miestnosť pre zabudnuté pokusy z optiky. ASTRONÓMIA - vývoj astronómie na Slovensku a pozorovacej techniky používanej pri astronomických pozorovaniach a meraniach. UMELECKÉ KOVÁČSTVO - zbierky umelecky kovaného železa sa nachádzajú v podbrání múzea. Vystavené sú kované predmety, úžitkového, okrasného i umeleckého charakteru. Na kolekcii vyše 100 exponátov z rôznych štýlových období je možné obdivovať spojenie tradičnej remeselnej zručnosti s tvorivým technickým myslením a slohovými vplyvmi. Najstarší exponát v expozícii sú gotické dvere z kovaného železa, tzv.„Leleské dvere", nazvané podľa miesta nálezu.

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Architektonicky pozoruhodný objekt kaštieľa v Budimíre je svojou polohou a impozantnosťou dobre viditeľný v smere príchodu do Košíc. Nachádza sa neďaleko odbočky z diaľnice spájajúcej Košice s Prešovom v juhovýchodnej časti samotnej obce Budimír, ležiacej v Košickej kotline v údoli rieky Torysy. Budovu kaštieľa postavili v druhej tretine 18. storočia. Je to klasicistická tereziánska stavba s neskoršími vnútornými úpravami z roku 1812. Dvojpodlažná trojtraktová budova s deväťosovou hlavnou fasádou zaujme najmä trojtraktovým štítom s architektonicky cenným plastickým erbom. Ako panské sídlo slúžil Kaštieľ najmä vetve rodiny Ujházyovcov. Časť kaštieľa užívala neskôr miestna škola. Až v roku 1985 pristúpilo Slovenské technické múzeum v Košiciach k rekonštrukcii. Dnešnú podobu kaštieľ získal v roku 1990, kedy bola verejnosti sprístupnená prvámúzejná expozícia. V súčastnosti je tu expozícia historických hodín s vybranou kolekciou exponátovhodín zo zbierkového fondu Slovenského technického múzea a Východoslovenského múzea v Košiciach. Inštalovaná je v niekdajšej reprezentačnej miestnosti kaštieľa. Návštevníka zaujme zariadený dobový interiér dotvárajúci predstavu o bytovej kultúre s historickým nábytkom, obrazmi a bytovými doplnkami. V historickej sále sa zachoval strop s empírovou výzdobou.

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Vedecko - technické centrum pre deti a mládež je určené predovšetkým školskej mládeži na doplnenie klasických vzdelávacích osnov základných a stredných škôl. Moderné interaktívne exponáty sú vhodné najmä pre žiakov 1. a 2. stupňa, ale rovnako aj študentom stredných škôl. 120 interaktívnych exponátov zábavno-náučnou formou prezentuje základy vedy a techniky, zastúpené sú prírodné vedy ako Fyzika, mechanika, magnetizmus, zmyslové vnemy, optické a akustické javy a množstvo ďalších. Návštevník si má možnosť samostatne a voľne odskúšať rôzne hlavolamy, podľa návodu experimentovať a pozorovať fyzikálne javy, čo je časovo pomerne náročné (odporúčame plánovať minimálne 2 vyučovacie hodiny), potrebná je aj zvýšená opatrnosť a preto doporučujeme posilniť pedagogický dozor. Vstup organizovaných skupín je najlepšie dopredu rezervovať na presný časový interval.

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Pobočka Slovenského technického múzea Košice - Múzeum dopravy v Bratislave je komplexným múzeom dopravy, t. j. stálou expozíciou dopravných prostriedkov cestnej a železničnej dopravy. K prvej prezentácii významnou mierou prispeli Železnice Slovenskej republiky, ktoré poskytli exponáty koľajovej dopravy a Asociácia historických vozidiel Slovenska, ktorá zapožičala exponáty cestnej dopravy, ako aj exponáty týkajúce sa histórie dopravy z fondov Slovenského technického múzea. Vystavené zbierky reprezentatívnych dopravných prostriedkov zostávajú aj naďalej vo vlastníctve týchto inštitúcií a súkromných zberateľov. Vývoj cestnej dopravy je v múzeu prezentovaný rozsiahlou zbierkou vozidiel od kočov a prvých motorových samohybov cez motocykle, osobné a nákladné automobily medzivojnového obdobia až po vozy zo 70. rokov.Vystavené sú historické bicykle - velocipédy, tzv."vysoké kolo" zn.Singer, unikátny drevený bicykel z roku 1920, motocykle,osobné automobily, špeciálne nákladné a hasičské vozidlá. Dve výstavné haly ukrývajú takmer 100 automobilov, 25 historických motocyklov a nepreberné množstvo dobových technických doplnkov. Z reprezentatívnych automobilov sú vystavené napr. automobily značiek Škoda, Tatra, Mercedes-Benz alebo americký Buick v perfektne zreštaurovanom stave, dva automobily zn.Praga, motocykle zn. Böhmerland, či historické hasičské vozidlo zn. Škoda. Návštevníkov zaujme dioráma automobilovej dielne s ručným benzínovým čerpadlom. Vozidlá sa pravidelne zúčastňujú veteránskych podujatí. Železničnú dopravu zastupujú parné rušne 534.0471 a CP 600, akumulačná parná lokomotíva bez kúreniska z roku 1946 CN 40, osobné železničné vozne od roku 1885 po rok 1960, nákladné vozne z prelomu 19. a 20. storočia a jediný existujúci parný žeriav na Slovensku vystavený na koľajisku. Ďalej je to motorová drezina Tatra a historická šľapacia drezina. Sezónne je táto expozícia doplňovaná ďalšími reprezentatívnymi historickými železničnými vozidlami zo zbierok Železníc SR. Expozíciu železníc dopĺňa dioráma dopravnej kancelárie, zbierka rôznych návestných pomôcok a ďalšie exponáty ako: dištančné návestidlo z konca 19.st. signalizačné telefónne zariadenia, dobové osvetľovacie telesá, plynové lampy, rádioprijímače, figuríny v historických železničiarskych uniformách. Autormi výtvarnej koncepcie sú E.Kovačevičová a G.Fudala, ktorí statickým exponátom vdýchli originálnu dobovú atmosféru. expozície: VÝVOJ ZABEZPEČOVACEJ ŽELEZNIČNEJ TECHNIKY ZLATÝ VEK DOPRAVY NA CESTÁCH I KOĽAJNICIACH VÝVOJ ŽELEZNIČNEJ TECHNIKY NA SLOVENSKU MÍĽNIKY SLOVENSKÉHO MOTORIZMU V II. POL. 20. STOROČIA Múzeum dopravy sa nachádza za budovou Riaditeľstva Železničnej polície SR, medzi Predstaničným námestím a Pražskou ulicou. Prístup je z lávky pre peších ponad Šancovú ulicu alebo šikmým nájazdom z rohu Šancovej a Pražskej ulice.

Bibiana - medzinárodný dom umenia pre deti, Panská 41, Bratislava 1 - BIENÁLE ILUSTRÁCIÍ BRATISLAVA 2021 (15. október 2021 – 9. január 2022) Bratislavský hrad, 2. poschodie Jesenná Bratislava opäť ožije ilustráciami detských kníh a po dvadsiaty ôsmy raz bude unikátnou prehliadkou toho najlepšieho, čo za posledné 2 roky v detskej ilustrácii vo svete vzniklo. Medzinárodná súťažná prehliadka originálov ilustrácií kníh pre deti Bienále ilustrácií Bratislava sa bude konať v dňoch 15.10.2021 – 9.1.2022 v priestoroch Bratislavského hradu. Hlavným organizátorom podujatia je BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti. Bienále sa koná pod záštitou UNESCO a Medzinárodnej únie pre detskú knihu (IBBY) s podporou Ministerstva kultúry SR. Na tohtoročné bienále sa prihlásilo takmer 380 ilustrátorov zo 42 krajín, ktorí zaslali vyše 2 700 ilustrácií a takmer 500 kníh. Súčasťou unikátneho podujatia budú tvorivé dielne, besedy s tvorcami, ilustrátormi, rôzne aktivity pre najmenších. V príručnej knižnici si návštevníci budú môcť zalistovať v súťažných knižných tituloch. V tomto roku sa všetky aktivity budú riadiť aktuálnou epidemiologickou situáciou. O zmenách programu budeme priebežne informovať na webovej stránke. Bratislavský hrad- Otváracie hodiny: 1.1. - 31.3. - 9h do 17h 1.4. - 31.10. - 10h do 18h 1.11. - 31.12. - 9h do 17 h

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Špecializované astronomické zariadenie s inštalovaným optickým prístrojom, ktorý dokáže premietať všetky voľným okom pozorovateľné vesmírne objekty. Pre školské skupiny planetárium STM ponúka špecializované programy zamerané na doplnenie a rozšírenie učiva prírodovedy a fyziky prispôsobované požiadavkám vyučujúcich. Dve projekčné hlavy umožňujú demonštrovať pohľad na nočnú oblohu za severnej a južnej pologule Zeme. Pomocou prístroja je možné znázorniť javy viditeľné na oblohe voľným okom pri pohľade zo Zeme - 5000 hviezd, Slnko, Mesiac, päť planét Slnečnej sústavy ( Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter a Saturn), niektoré viditeľné hmloviny, galaxie, Mliečnu dráhu. Prístroj je možné nastaviť na ľubovoľne zvolený deň, mesiac, rok a ukázať ako vyzerala alebo bude vyzerať obloha v minulosti alebo blízkej budúcnosti. Planetáriom je možné demonštrovať pohľad na nočnú oblohu v dôsledku precesného pohybu zemskej osi v rozpätí + - 13000 rokov, vysvetliť a znázorniť astronomické súradnice, čo sa využíva pri nácviku klasickej navigácie podľa hviezd.

SNM - Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku, Centrálna 258, Svidník - Je treťou expozíciou SNM - Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Bola sprístupnená v r. 1983. Nachádza sa v barokovom kaštieli z 18. stor. Predstavuje vývoj ľudového a profesionálneho výtvarného umenia Rusínov-Ukrajincov od 16. stor. po súčasnosť. Dominantou expozície je vzácny súbor ikôn, ktoré patria medzi najstaršie a najcennejšie zbierkové predmety SNM - Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Expozícia pozostáva z exponátov chronologicky prezentujúcich vývoj ikonopisného umenia 16. - 18. stor. Okrem toho v expozícii sú prezentované diela predstaviteľov staršej a mladšej generácie: I. Kulec, P. Hromnyckyj, E. Bissová, O. Dubay, Š. Hapák, M. Rogovský, I. Šafranko, J. Kresila, A. Gaj, M. Čabala, M. Feďkovič, P. Michalič, P. Kolisnyk a iní. Centrálne miesto v expozícii majú diela národného umelca Dezidera Millyho (1906-1971) - príslušníka Generácie 1909, ktorý vošiel do dejín moderného výtvarného umenia na Slovensku ako jeden z jeho zakladateľov.

SNM - Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku, Centrálna 258, Svidník - Na ploche 1700 m2 dokumentuje kultúrno-historický vývoj ukrajinsko-rusínskeho obyvateľstva Slovenska od najstarších čias po súčasnosť. Expozícia, okrem prvej časti ČLOVEK A PRÍRODA, v ktorej je predstavená flóra a fauna karpatskej prírody, ktorá bola jedným z hlavných determinantov celkového spôsobu života človeka a sociálno-ekonomického vývoja prezentovanej oblasti, je členená chronologicky a zahrňuje obdobie od PRAVEKU cez obdobie FEUDALIZMU, KAPITALIZMU až po SÚČASNOSŤ. V expozícii sú exponované unikátne archeologické nálezy - mamutí kel a mamutí zub z okolia Svidníka, kamenné sekeromlaty, kamenné sekery, amforovité nádoby a pod., stredoveké písomné pamiatky o vzniku obcí, dokumenty o národnostnom postavení západoukrajinského obyvateľstva, ukážky hmotnej a duchovnej kultúry. Patričná pozornosť sa venuje dokumentácii literárnych úsilí Rusínov-Ukrajincov.

Literárne múzeum Slovenskej národnej knižnice, M. R. Štefánika 11, Martin - Súčasťou SNLM je Národný cintorín, ktorý sa nachádza v centre mesta Martin (Sklabinská ulica). Bol založený na začiatku 19. storočia, v období, keď sa Martin stal neoficiálnym hlavným mestom Slovákov. Jedným z prvých tu pochovaných výnimočných činiteľov bol Karol Kuzmány, podpredseda Matice slovenskej. Potom nasledovali ďalší významní slovenskí básnici, spisovatelia, umelci, vedci, kultúrni pracovníci. R. 1967 bol cintorín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Na cintoríne sú hroby a umelecky cenné náhrobníky vyše 200 vynikajúcich osobností slovenského kultúrneho, vedeckého a národného života. Napr. J. Barč-Ivan, M. Benka, E. T. Böhm, Š. M. Daxner, M. Galanda, E. Goldpergerová, A. Halaša, M. Hodža, J. C. Hronský, M. Haľamová, S. Hurban Vajanský, Z. Jesenská, J. Jesenský, J. Kalinčiak, A. Kmeť, K. Kuzmány, J. Lettrich, H. Meličková, Mudroňovci, V. Pauliny-Tóth, A. Pietor, Š. Krčméry, K. Plicka, V. Roy, J. Smrek, P. Socháň, I. Stodola, J. Škultéty, E. Maróthy-Šoltésová, F. Štefunko a iní.

Literárne múzeum Slovenskej národnej knižnice, M. R. Štefánika 11, Martin - Reprezentatívna trvalá expozícia, ktorá sa nachádza v I. historickej budove Matice slovenskej múzejnou formou predstavuje vývin slovenskej literatúry od 9. storočia po súčasnosť. Expozícia sa člení na témy: Národná dvorana, Veľkomoravská ríša - kolíska slovanského písomníctva (800-1000), Nové konštituovanie slovenskej stredovekej literatúry po vzniku uhorského štátu (1000-1500), Slovenská renesančná a humanistická literatúra (1500-1650), Literatúra na Slovensku v období baroka (1650-1780), Osvietenstvo a počiatky národného obrodenia (1780-1820), Romantizmus a matičné roky (1840-1880), Realizmus a slovenská moderna (1870-1918. V expozícii sa prezentujú najvýznamnejšie literárne pamiatky slovenskej proveniencie a pamiatky, ktoré poukazujú na históriu slovenského národa. Najvzácnejšie rukopisy, inkunábuly a tlače sú predstavené pre svoju mimoriadnu hodnotu vo forme faksimile. Originálne výtvarné diela pochádzajú od slovenských umelcov.

Hvezdáreň a planetárium v Prešove, Dilongova 17, Prešov - Známe hudobné dielo skladateľa žijúceho na prelome 17. a 18. storočia. Vivaldiho bravúrna hudba je vizuálne doplnená premietaním výtvarných diel maliarov, majstrov baroka. Takými boli Michelangelo Merisi, Rubens, David Teniers, Rembrandt, Vermeer van Delf a ďalší. Program je určený na oddych a relaxáciu v príjemnom prostredí pod umelou hviezdnou oblohou.

Oravská galéria v Dolnom Kubíne, Hviezdoslavovo nám. 11, Dolný Kubín - Názov výstavy: STANO LAJDA / ILUSTRÁCIE Miesto konania: Oravská galéria, Dolný Kubín, edukačný kabinet na 1. poschodí Župného domu Kurátori: PhDr. Eva Ľuptáková, Mgr. Darina Arce Vernisáž: 5.8.2021 o 16.30 hod. Termín výstavy: 5.8.2021 – 9.1.2022 Otvorené: ut – ne od 10.00 do 17.00 hod „Už ako dieťa som miloval knižky s ilustráciami, alebo knižky doplnené fotografickým materiálom. Knihy bez obrázkov sa mi zdali prázdne, neúplné, neživé, ako figuríny vo výklade“. Stano Lajda Stano Lajda sa narodil 17. júla 1959 v Žiline. Od ranného detstva bol fascinovaný renesančným realizmom a už ako trinásťročný namaľoval prvýkrát variáciu Leonardovej Poslednej večere. V rokoch 1979–85 študoval na VŠVU v Bratislave odbor reštaurovanie maľby, kde v svojej teoretickej diplomovej práci spracoval históriu a reštaurovanie Poslednej večere. Keď pôsobil ako reštaurátor v PGU v Žiline stále viac sa popri reštaurovaní venoval vlastnej výtvarnej tvorbe a tak od roku 1990 už pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní. Od roku 2009 pôsobí ako učiteľ kresby na Strednej súkromnej umeleckej škole v Žiline. Svoju tvorbu predstavil na desiatkach individuálnych a kolektívnych výstavách na Slovensku aj v zahraničí. Za svoju tvorbu a aktívny spoločensko-profesionálny prínos získal viacero ocenení doma aj v zahraničí a viackrát získal ceny za ilustračnú tvorbu.

Oravská galéria v Dolnom Kubíne, Hviezdoslavovo nám. 11, Dolný Kubín - Župný dom, Dolný Kubín - administratívne a výstavné centrum Oravskej galérie. V roku 1994 bola ukončená rozsiahla generálna rekonštrukcia Župného domu, ktorou galéria získala 1 800 m2 expozičných a výstavných plôch. V roku 1995 v Župnom dome sprístupnila galéria stále expozície z vlastných zbierok: — Staré umenie 15. — 19. storočia — Ikony — Slovenské výtvarné umenie 20. storočia — Štefan Siváň - rezbár z Oravy — Tradičné ľudové umenie — výber ktoré sa zaradili medzi popredné v kontexte slovenských galérií. Staré umenie 15. — 19. storočia Expozícia prezentuje súbor umeleckých diel, ktoré ťažiskovo vznikli na území tohto regiónu. Umenie na Orave je špecifické výtvarnými formami, pohybujúcimi sa na rozhraní medzi profesionálnym a ľudovým umením. V duchu náboženských predstáv a zaužívaných ikonografických schém vznikali s vývojovým oneskorením a slohovými odchýlkami diela, ktorých autormi boli umelci, pôsobiaci mimo umeleckých centier. Kolekcia obsahuje diela sakrálneho charakteru (najmä stredovekú tabuľovú maľbu, plastiku a barokové umenie) a historické portréty predstaviteľov miestnej šľachty v časovom rozpätí od 15. storočia do 19. storočia. Ikony Počtom malá, no významom dôležitá kolekcia ikon, sa začala zberateľskou činnosťou profilovať už v prvých rokoch existencie Oravskej galérie. Súbor vystavených ikon rôznej proveniencie obsahuje 32 kusov, ktoré dokumentujú ikonomaľbu 17. — 19. storočia. Väčšina z nich pochádza z Grécka, ostatné vznikli na území Ruska a karpatskej oblasti. Slovenské výtvarné umenie 20. storočia Kolekcia slovenského výtvarného umenia 20. storočia v zbierkach Oravskej galérie, do ktorej patria diela zakladateľov výtvarnej moderny, ale aj predstaviteľov nasledujúcich generácií sa v rámci regionálnych galérií u nás radí medzi najpočetnejšie a kvalitatívne najvýznamnejšie. Zbierka je dobrým príkladom toho, ako sa inštitúcia, pôvodne zameraná na výtvarné umenie regiónu, vyprofilovala na galériu s celoslovenským záberom. Pri jej vybudovaní zohrala dôležitú úlohu skutočnosť, že oravskou inšpiráciou, hlavne v 20. storočí prešli takmer všetci významní maliari slovenskej výtvarnej kultúry. V expozícii sa nachádzajú diela G. Mallého, M. Benku, M. A. Bazovského, M. Galandu, Ľ. Fullu, I. Weinera- Kráľa, C. Majerníka, V. Hložníka, E. Zmetáka, M. Paštéku, V. Kompánka, A. Brunovského, V. Popoviča, J. Jankoviča, J. Meliša, K. Barona a mnohých ďalších. Tradičné ľudové umenie — výber Ľudoví maliari, rezbári a kamenári, tvoriaci bez školenia, len podľa odpozorovaných predlôh zo svojho bežného života, zanechali po celom území Slovenska doklady o svojom prirodzenom talente a umeleckých schopnostiach. Tradičné ľudové výtvarné umenie ako typický prejav národnej kultúry, predstavuje významnú súčasť zbierok Oravskej galérie a je jednou z primárnych oblastí, na ktoré sa v rámci svojho akvizičného programu špecializuje. Kolekcia obsahuje predovšetkým drevenú polychromovanú plastiku, kamennú skulptúru a maliarsku tvorbu z 18. — začiatku 20. storočia, nielen z tohto regiónu, ale aj z ďalších oblastí Slovenska. Štefan Siváň - rezbár z Oravy Oravská galéria v Župnom dome v roku 2010 otvorila stálu expozíciu "Štefan Siváň - rezbár z Oravy", ktorá je venovaná dielu jedného z najvýznamnejších insitných sochárov na Slovensku Štefana Siváňa st. (1906 – 1995), ktorý celý život prežil v hornooravskej obci Babín. Expozícia v autorskej koncepcii PhDr. Evy Ľuptákovej predstavuje Siváňovo rozsiahle rezbárske dielo v reprezentatívnom výbere zo zbierok Oravskej galérie, v celej svojej námetovej a výrazovej rozmanitosti. Okrem stálych expozícií z vlastných zbierok nainštalovaných v Župnom dome v Dolnom Kubine pozývame návštevníkov na prehliadku aktuálnych krátkodobých výstav vo Veľkej výstavnej sieni, v Malej výstavnej sieni, vo výstavnej sieni „SUTERÉN 06“ a na nádvorí Župného domu. Oravská galéria okrem výstav pripravuje pre svojich návštevníkov v Župnom dome v Dolnom Kubíne kultúrne podujatia a výchovno-vzdelávacie programy pre organizované školské skupiny.

Bibiana - medzinárodný dom umenia pre deti, Panská 41, Bratislava 1 - B AKO BIBIANA Výstava k okrúhlym 30. narodeninám BIBIANY hravou formou predstavuje jednotlivé tvorivé oddelenia, ktoré celé roky približujú umenie deťom. Aj tentoraz sme vytvorili veselú, ale najmä inšpiratívnu atmosféru, typickú pre „bibianské“ projekty. Deti tu nájdu napr. veľký obraz BIBIANY s okienkami, za ktorými sa skrývajú rôzne prekvapenia, zahrajú sa s filmovou technikou v priestore venovanom Bienále animácie Bratislava (BAB), zabavia sa s ilustráciami z Bienále ilustrácií Bratislava (BIB), spoznajú knižné zázraky a zasadnú za veľký narodeninový stôl s „tvorivými dobrotami“. A napokon nazrú do ďalekej budúcnosti BIBIANY. Jednoducho nájdu tu veľkú herňu s fantazijnou atmosférou. Námet a scenár - Alexandra Petrovická Broadhurst; výtvarné riešenie - Martin Dúbravay; dramaturgia - Valéria Marákyová Termín: 9. 10. 2020 – 11. 4. 2021

Považská galéria umenia v Žiline, M. R. Štefánika 2, Žilina - Dňa 22. októbra 2019 si pripomíname 100. výročie narodenia Vincenta Hložníka, popredného výtvarného umelca 20. storočia, maliara, grafika, kresliara, ilustrátora a pedegóga. Pri tejto príležitosti bude v Považskej galérii umenia v Žiline 22. októbra 2019, v deň jeho stých narodenín, otvorená nová expozícia diel autora. Otvorenie expozície nadväzuje na predchádzajúci cyklus koncepcií expozície, začatý v roku 2009, ktorý iniciovalo získanie veľkého množstva prác v oblasti maľby, gvašu, pastelu či grafických prác a kresieb, ktoré do zbierkového fondu galérie venovala jeho manželka Viera Hložníková v roku 2004. Aktuálna expozícia s názvom Múzeum Vincenta Hložníka (stála expozícia venovaná 100. výročiu narodenia umelca) predstaví verejnosti doteraz málo prezentovaný výber z celoživotnej tvorby, z obdobia od 40. rokov až po 90. roky 20. storočia. Zároveň bude mať nová expozícia nový dizajn a architektonickú úpravu. Vincent Hložník ako jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského moderného umenia svojou rozmanitou a rozsiahlou tvorbou výrazne obohatil kultúrne dedičstvo slovenského národa. Bol umelcom s vrodenou výtvarnou genialitou, vynikajúcim pozorovacím zmyslom a rovnako bohatou snovou predstavivosťou a hlbokým súcitom. V jeho tvorbe sú viditeľné vplyvy svetových umeleckých prúdov ako kubizmus, expresionizmus či surrealizmus. Vďaka inšpirácii, ktorú z nich čerpal, posúval slovenské výtvarné umenie vpred a udržiaval ho v centre svetového umeleckého diania. Jeho celoživotné dielo zahŕňa maľbu, kresbu, grafiku, plastiku, ilustrácie detských knižiek, ale aj svetovej beletrie, ba dokonca tvorbu poštových známok a sakrálnych vitráží. Jeho tvorba sa vyznačuje rovnováhou etického a estetického charakteru. Estetika jeho umenia tak vychádza z jeho etického presvedčenia. Nedbal len na krásu svojho diela, na harmóniu kompozície a účinok vybraných farieb, ale aj na silný obsah, posolstvo, ponaučenie a morálny odkaz. Jeho motívom bol po celý život predovšetkým človek, človek trpiaci, smútiaci, zmietajúci sa v nekonečnom boji dobra a zla, v zločine vojny. Neprehliadnuteľný je aj náboženský rozmer jeho výtvarnej tvorby. Vincent Hložník bol človek hlboko veriaci, citlivý a vnímavý. Jeho súcit, solidarita a empatia akoby nepoznali hraníc. Z výtvarného hľadiska je pre neho najcharakteristickejší jeho expresívny figurálny prejav − vyobrazenie postáv a deformácia tvarov podmienená vnútorným subjektívnym pocitom. Význam jeho celoživotnej tvorby spočíva nielen v jej kvalite, kvantite a rôznorodosti, ale predovšetkým v jej neutíchajúcej aktuálnosti. Morálne posolstvo obsiahnuté v jeho diele ešte dnes prehovára ku svojim recipientom. Otvára oči, očisťuje srdce, dráždi zmyslové vnemy a pohne svedomím každého svojho vnímateľa v kontexte súčasnej spoločenskej, ako aj kultúrnej sféry.

Považská galéria umenia v Žiline, M. R. Štefánika 2, Žilina - otvorenie: 25. júna o 17.00 hod. miesto: výstavné priestory na prízemí Považskej galérie umenia v Žiline kurátorka, autorka koncepcie: Mira Sikorová-Putišová dizajn a architektúra expozície: Marcel Benčík Vážení návštevníci, dovoľujeme si Vás upozorniť, že expozícia Prvé múzeum intermédií III – Nežná sila nemusí byť vhodná pre citlivejšie a maloleté osoby. Projekt expozície Prvé múzeum intermédií v koncepcii kurátorky a riaditeľky Považskej galérie umenia v Žiline Miry Sikorovej-Putišovej prezentuje vždy nový výber diel zo zbierky intermédií a mediálneho umenia galérie. Idea expozície Prvé múzeum intermédií má svoje východiská vo výstavách realizovaných PGU: Sen o múzeu (1991), Sen o múzeu? (1995), Považská galéria umenia 1976 – 1996 (1996) a IN(TER)MEDIA(S)RES (2006), ktoré podčiarkli dôležitosť intermediálneho a mediálneho diela (objekt, inštalácia, video diela) ako zbierkového predmetu. Posledná z menovaných prezentovala diela z tejto časti zbierky galérie, a zároveň iniciovala ich autorov k participácii na výstave ďalším dielom, ktoré by sa v budúcnosti súčasťou zbierky mohlo stať (k čomu vo viacerých prípadoch neskôr aj došlo). Okrem toho, že prepojila umenie intermédií 90. rokov s nasledovným obdobím, vypovedala aj o jednej zo stratégii získavania týchto diel, ktorá je previazaná s realizáciou výstav. V treťom pokračovaní projektu expozície Prvé múzeum intermédií III – Nežná sila galéria predstaví diela od umelkýň: Jana Želibská, Eva Filová, Anetta Mona Chisa a Lucia Tkáčová, Gabika Binderová, Lucia Dovičáková, Emöke Vargová, Dorota Sadovská, Veronika Rónaiová a od výtvarníka Ladislava Čarného, ktoré získala do svojej zbierky v rokoch 2010 – 2019. Koncepcia aktuálnej expozície sa sústreďuje na diela, ktoré reagujú na problematiku rodu (gendru) a príslušné rodové otázky reflektované formami mediálneho umenia a intermédií po polovici 90. rokov a ťažiskovo z nasledujúcej dekády. Kolekcia predstavuje diela, ktoré rodovo podmieneným spôsobom artikulujú telesnosť, tiež aspekt súkromia – v škále od introvertného vyjadrenia až po radikálne sfarbený jazyk. I keď kolekcia pozostáva z menšieho počtu diel (vzhľadom na priestorové možnosti expozície), v základných rysoch komunikuje pohľady žien výtvarníčok a muža výtvarníka – nielen ako ich (symbolického) protipólu, na delenie rolí pohlaví, problematiku tohto tradičného rámca, jeho prekračovanie, diela sa tiež zaoberajú pozíciou ženy/umelkyne v sfére výtvarného umenia. Divákovi sa tak ponúka (samozrejme s vedomím len čiastkového záberu) referencia o podobách, nuansách v diskurzoch postfeminizmu a feminizmu v slovenskom umení po roku 1990. Expozícia Prvé múzeum intermédií III – Nežná sila sa odvoláva (a tiež je priznaním línie) výstav v Považskej galérii umenia v Žiline, ktoré sa feminizmom a postfeminizmom v slovenskom výtvarnom umení po roku 1990 zaoberali – Paradigma žena (1996, kurátorka: K. Rusnáková) a in(time) v roku 2001 (kurátorka: L. Gregorová-Stach), pričom viacero autoriek prezentovaných diel na týchto výstavách vystavovalo (J. Želibská, E. Vargová, A. Mona Chișa a L. Tkáčová, E. Filová). Súvislosti diel (napr. kedy boli v PGU vystavené, informácie o ich prezentácii a ich interpretácia) sú prezentované na príslušných infotextoch v expozícii. Text o expozícii, jej koncepcii a téme – ako výstup z výskumu venovaného problematike rodových otázok v umení, bude súčasťou sprievodného katalógu k výstave, ktorý PGU v Žiline vydá do konca roka 2021. Realizáciu výstavy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.

Oravská galéria v Dolnom Kubíne, Hviezdoslavovo nám. 11, Dolný Kubín - Názov výstavy: Jana Machatová / Kristýna Španihelová / Peter Machata Na návšteve / Autorský šperk Miesto konania: Oravská galéria, Dolný Kubín, stále expozície na 1. poschodí Župného domu Kurátor: Dagmar Adamusová Vernisáž: 5.8.2021 o 16.30 hod. Termín výstavy: 5.8.– 5.12.2021 Otvorené: ut – ne od 10.00 do 17.00 hod Jana a Peter Machatovci sa v Oravskej galérii predstavili samostatnou výstavou autorského šperku v roku 2013. Po ôsmich rokoch sa do nej znova vracajú so svojou súčasnou tvorbou a na spoluprácu si prizvali Kristýnu Španihelovú, ktorá v Dolnom Kubíne vystavuje po prvýkrát. Všetci traja autori majú spoločné študijné východiská na bratislavskej VŠVU. Tvorbou autorského šperku sa úspešne etablovali na domácej výtvarnej scéne a postupne si budovali renomé aj v medzinárodnom kontexte - či už účasťou na sympóziách a výstavách vrátane najprestížnejšieho šperkárskeho podujatia Schmuck v Mníchove, alebo zastúpením v zahraničných zbierkach a publikáciách. Výstava je kreovaná na špecifický priestor stálych expozícií Starého umenia 15. – 19. storočia a Slovenského výtvarného umenia 20. storočia, kam traja autori dočasne vstupujú, aby ho rozšírili o súčasný umelecký pohľad. Medzi reprezentatívne maliarske a sochárske diela zo zbierok Oravskej galérie dokumentujúce vývoj výtvarného umenia na Slovensku od stredoveku po začiatok 21. storočia prinášajú ďalšiu umeleckú formu – autorský šperk. Nejde im o komentovanie vystavených exponátov, ale skôr o nezáväzný dialóg a hľadanie paralel v rovine tematickej, obsahovej alebo materiálovej. V symbióze s priestorom expozícií bude prezentovaných približne 120 šperkov – predovšetkým brošní a závesov. Divák sa môže presvedčiť, že napriek miniatúrnym rozmerom je súčasný autorský šperk schopný vyjadrovať sa k rôznym témam a prinášať rovnako silné umelecké výpovede ako je to v iných médiách. Vo vystavených šperkoch Kristýny Španihelovej, Jany Machatovej a Petra Machatu je to najmä osobná a historická pamäť, ekológia, identita, telesnosť, materialita, ktoré vzájomnou konfrontáciou expozíciu obohacujú o nové uhly pohľadu. Jana Machatová (1972 Hnúšťa) v predchádzajúcom období tematizovala predovšetkým spomienky na detstvo strávené v bratislavskom paneláku, v ktorých motívy a symboly socializmu s iróniou odkazovali na nie tak dávnu históriu. Dominantnou témou posledného obdobia sa stáva jej rodová identita, postavenie ženy v historickom kontexte – posuny vo vnímaní ženy v jej zaužívaných rolách a charakteristikách. Východiskovým materiálom jej súčasnej tvorby boli výstrižky z dobovej tlače, objavené v podkroví rodinnej chalupy v Hodruši. Privlastnené fragmenty z nedeľnej prílohy pre ženy Frauen-Fleiss z rokov 1909 - 1910, podľa ktorej nesie názov celá séria, autorka voľne interpretuje a pretvára do podoby súčasného šperku. Popri unifikovanom zobrazení ženy z reklamných ilustrácií do neho prenáša motívy z dobovej módy, vzorníkov výšiviek, predmety dennej potreby a prvky, vnímané v minulosti ako typicky ženské (kuchynské náradie, žehlička, korzet a pod). Do fragmentu tlačoviny, zaliateho epoxidovou živicou, vstupuje intervenciou tradičnými zlatníckymi technikami. Či už nestranne - prostým vyzdvihnutím motívu, alebo s ironickým komentárom, umožňuje nám nahliadnuť do intímneho ženského sveta uviaznutého v časopriestore stredoslovenského banského mestečka začiatku 20. storočia. Spod sentimentu prekrytého vyše storočnou patinou sa však prediera snaha vymedziť sa voči rodovým stereotypom, ktoré dodnes ovládajú životy mnohých žien. Peter Machata (1971 Nové Zámky) je vyštudovaným sochárom, ktorého dominantným médiom sa stal šperk. Stále prítomný sochársky aspekt, podporený ovládaním súčasných digitálnych technológií (3D skener, 3D tlač) vnáša do jeho šperkov osobitý rozmer a rozširuje jeho výrazové možnosti. Aj v jeho tvorbe našli odozvu osobné spomienky a vzťahy, ktoré sa premietli do sérií brošní vytvorených z odliatkov rúk členov rodiny, priateľov i svojich vlastných. Plochu šperkov, pokrytú „vrstevnicami“ ľudských dlaní a článkov prstov, vymedzujú elegantné, takmer „barokové“ krivky, zvýraznené rafinovaným osadením perál a polodrahokamov. V súvislosti s nimi sa vynárajú viaceré interpretácie - ruka ako odkaz na prácu, ktorú človek po sebe zanechá, ako individuálna daktyloskopická stopa, alebo orgán, ktorý nám hmatom či dôverným dotykom sprostredkúva poznanie. Opakujúcim sa motívom obrúčky sa Peter Machata prirodzene posúva k manželstvu a vytváraním archívu s „databázou“ odtlačkov rúk členov rodiny poukazuje na pevné väzby a rodovú kontinuitu, ktorá sa v zásade nelíši od budovania rodových portrétnych galérií v minulých storočiach. Sondy do topografie ľudského tela nadobúdajú osadením symbolov a „relikvií“ sarkastický význam a stigmatizovaná ľudská dlaň zrazu odkazuje na historické traumy, otvára citlivé spoločenské témy, alebo len tak nekonfliktne s nostalgiou načiera do spomienok na detstvo. Východiskom šperkárskej tvorby Kristýny Španihelovej (1982 Valašské Meziříčí) s presahom k objektu je skúmanie matérie vo svojej primárnej podstate, a zároveň ako sprostredkovateľa emócií a rôznych významov (symbolických, spirituálnych atď.) Vo svojich šperkoch používa široké spektrum materiálov predovšetkým organického pôvodu. Pracuje s kosťami, krvou, kožou či vlasmi – prapôvodnými materiálmi, ktoré sa spájajú so vznikom prvých umeleckých foriem i ďalšími substanciami, ktoré sú v kontexte šperku prekvapivé (zemiakové hľuzy, krovky chrobákov, cukor, mlieko, rašelina, asfalt atď.) Autorka po nich siaha ako po plnohodnotnej matérii, rovnocennej s drahými kovmi. Biologický materiál vyvoláva v divákovi často nepríjemné asociácie, pre Kristýnu Španihelovú však práca s ním znamená spôsob, ako „mŕtvej“ hmote vdýchnuť nový život. Prostredníctvom neho nám pripomína vlastnú pominuteľnosť a navádza k prehodnoteniu životných preferencií. Organické materiály alebo vlastnoručne vytvorené hmoty dopĺňa zlatom, striebrom, koralom, perlami a pod. Ich kombinovaním a miešaním v alchymistickom zmysle narúša stereotypy vnímania šperku, skúma jeho emocionálnu podstatu a odkazuje na nekonečný prírodný kolobeh vzniku a zániku. S ním súvisí princíp recyklácie, ktorý je autorkinou reakciou na konzumný spôsob života, drancovanie nerastných surovín a ekologické katastrofy. Okrem týchto námetov do svojich šperkov prenáša historické, literárne inšpirácie a podobne ako Jana Machatová otázky vlastnej rodovej identity. Dagmar Adamusová

Bibiana - medzinárodný dom umenia pre deti, Panská 41, Bratislava 1 - Galéria D. Rolla, BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti LÁSKAVÉ OBRÁZKY Termín: 15. 10. – 21. 11. 2021

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Vysunuté pracovisko Slovenského technického múzea s expozíciou dokumentujúcou vývoj fotografickej a kinematografickej techniky na pozadí života a diela Jozefa Maximiliána Petzvala. Ukážky prvých reportérskych a cestovných prístrojov a aparátov pre stereografiu.

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Fotografickú a kinematografickú techniku môžeme pokladať za jeden z najväčších objavov ľudstva. Postupne sa stala každodennou a neodmysliteľnou súčasťou nášho života až natoľko, že takmer zovšednela a jej význam v celej šírke si uvedomuje len málokto z nás. Rudolf Schuster, od mladosti nadšený fotograf a vyznávač filmovacej techniky, začal zbierať a zhromažďovať fotografickú a kinematografickú techniku s úmyslom vytvorenia pamätnej izby v rodnom dome v Medzeve. Týmto činom chcel vzdať hold prvej zahraničnej slovenskej amatérskej filmárskej expedícii v rokoch 1927-1928 po vnútrozemí Brazílie. Členmi tejto expedície boli: Alojz Schuster, Ján Benedik, Michal Benedik. Ako už názov napovedá, múzeum sa orientuje predovšetkým na kinematografickú techniku, ale sú tu bohato zastúpené aj iné formy zobrazovacej techniky. Zbierkové predmety, ktoré tvoria základ expozície, získal Rudolf Schuster vlastným zberom, darom alebo kúpou. Nechýbajú tu exponáty (dary) od prezidentov mnohých štátov: Johannesa Raua, Václava Havla, Alexandra Kwaśnewského, Leonida Kučmu, Thomasa Klestila, švédského kráľa Carla XVI Gustava, monadského princa Alberta a ďalších. Vystavená kolekcia je výsledkom celoživotného zberateľského úsilia, obsahuje vzácne exponáty, ktoré dokumentujú priekopníctvo dokumentárneho filmu na Slovensku. Zastúpené sú filmovacie kamery, drevené na 35 mm film zo začiatku 20. storočia, snímacie kamery z 30. rokov 20. storočia, kamery rôznych formátov na 8 mm, 16 mm film od amatérskych až po profesionálne, ako aj farebné televízne kamery. Zastúpené sú tu renomované značky Pathé, Ernemann, Ertel-Werke, Bagley, Prestwisch, Wiliamson, Eumig a mnohé iné. Filmové projektory z tohto, ale aj neskoršieho obdobia (od roku 1900), stereoskopy, lampové skrine, laterna magica. Sú to ojedinelé historicky vzácne exponáty ručne ovládané presvetlené petrolejovými lampami. Zastúpené sú cenné značky Unger & Hoffman, Edision Home Kinetoscope, Keystone, Zeiss, Eumig z obdobia rokov 1930-1940, ďalej diaprojektory, pomôcky pre filmárov. Vzácne sú ajfotografické prístroje všetkých základných konštrukčných typov od jednoduchých boxov cez jednooké a dvojoké zrkadlovky až po profesionálne donedávna používané fotografické prístroje. Zaujímavé sú najmä fotografické prístroje od roku 1890. Zastúpenie tu majú výrobcovia ako napr. Voigtländer, Goldwein, Estman Kodak, Yaschika, Keystone, Ernemann, Agfa a iné. Okrem fotografickej a kinematiografickej techniky sa v exteriéri múzea nachádza funkčný vodný hámor s uzavretým kolobehom vody, kováčska vyhňa s dúchadlom, hámorníckymi kladivami a kováčskym náradím. Hámornícku tradíciu v lokalite Šugovskej doliny a Medzeva reprezentujú kované poľnohospodárske nástroje lopaty, motyky a iné dobové predmety, ktoré sú neodmysliteľne späté so životom ľudí v Medzeve, najmä hámorníkov. V zadnej časti záhrady sú umiestnené kolesá vodných hámrov, brúsne kamene, buchary a iné časti vodných hámrov. Sú to tzv. pamätníky zašlých čias.

Bibiana - medzinárodný dom umenia pre deti, Panská 41, Bratislava 1 - OD HRAČKY PO HRAČKU Dobre navrhnutá a kvalitne vyrobená hračka podporuje a rozvíja cit pre krásu, účelnosť i empatiu. Prehliadka našej výstavy začína reprodukciou obrazu Pietera Brueghela, na ktorej môžu deti hľadať hry, ktoré sa hrajú dodnes. Ďalej tu nájdu repliky historických hračiek podľa archeologických nálezov, ikonickú technickú hru s názvom Merkur, ktorá sa vyrába od r. 1920 až dodnes, mesto z veľkej farebnej skladačky, domček pre bábiky a plyšového medveďa, ale aj plastové hračky z minulého storočia od známej návrhárky Libuši Niklovej. Zoznámia sa s hračkami našich súčasných dizajnérov, a môžu si navrhnúť aj vlastnú hračku. Interaktívna výstava o hračkách je príspevkom BIBIANY k Roku slovenského dizajnu, vyhláseného MK SR. Námet a scenár – I. Abrahamfyová; výtvarné riešenie – R. Bezák; grafika – S. Brezinová; dramaturgia – V. Marákyová. Termín: 17. 9. 2021 – 20. 2. 2022

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Osobitné miesto v dejinách hámorníctva na Slovensku zaujíma Nižný Medzev. Z roku 1376 pochádza najstaršia listina, ktorá dokazuje existenciu hámrov v Nižnom Medzeve. Cech medzevských kováčov je známy v 17. a 19. storočí. V archíve STM sa nachádza cechová kniha hámorníckych kováčov, vedená od 1.12.1770 do 25.12.1817. Začína sa odpisom artikulov stanovených pre kováčsky cech v Nižnom Medzeve 12.decembra 1639. Podľa hlásenia Košickej obchodnej komory z roku 1896 tu bolo v danom období v činnosti 109 hámrov so 198 ohniskami.\r\n\r\nHámre boli rozmiestnené v 11 údoliach a vznikli pri vodných zdrojoch vhodných na pohon kolies, ktorými sa uvádzali do chodu hámornícke kladivá, mechy a brúsky. Najväčšia koncentrácia hámrov bola v údolí rieky Bodvy. Nižný Medzev založili remeselníci, ktorí sa presťahovali z Flámska od belgicko-holandsko-nemeckých hraníc za vlády Bela IV., asi v II. pol. 13. storočia. Dostatok železnej rudy, lesov, a najmä bohatých vodných zdrojov v okolí Nižného Medzeva vytvárali mimoriadne priaznivé podmienky pre železiarsku výrobu. Medzevskí kováči vyrábali v hámroch motyky, rýle, lopaty, sekery, kosy, klince a podkovy, ktorými zásobovali celé Uhorsko ba i ďalšie krajiny. Medzevskí kováči boli uznávaní ako najlepší nástrojárski kováči v celom Uhorsku. Dodnes sa zachovalo v Medzeve niekoľko hámrov. Hámor STM, pôvodne tzv. Tischlerov hámor, predstavuje typ jednokladivového dvojohniskového hámra. Ide o kombinovanú stavbu (kameň - drevo) z II. pol. 19. stor. Nachádza sa v centre mestečka Medzev. Archaický charakter hámra umocňuje systém prívodu vody na koleso. V roku 1967 bol odkúpený a rekonštruovaný Technickým múzeom Košice. Uchovaný bol svojím spôsobom ako živá technická pamiatka, múzejný doklad konštrukcie, stavby a technológie kovania železa. V roku 2010 bol objekt rekonštruovaný.\r\n\r\n

Bibiana - medzinárodný dom umenia pre deti, Panská 41, Bratislava 1 - BIENÁLE ILUSTRÁCIÍ BRATISLAVA 2021 (15. október 2021 – 9. január 2022) Bratislavský hrad, 2. poschodie Jesenná Bratislava opäť ožije ilustráciami detských kníh a po dvadsiaty ôsmy raz bude unikátnou prehliadkou toho najlepšieho, čo za posledné 2 roky v detskej ilustrácii vo svete vzniklo. Medzinárodná súťažná prehliadka originálov ilustrácií kníh pre deti Bienále ilustrácií Bratislava sa bude konať v dňoch 15.10.2021 – 9.1.2022 v priestoroch Bratislavského hradu. Hlavným organizátorom podujatia je BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti. Bienále sa koná pod záštitou UNESCO a Medzinárodnej únie pre detskú knihu (IBBY) s podporou Ministerstva kultúry SR. Na tohtoročné bienále sa prihlásilo takmer 380 ilustrátorov zo 42 krajín, ktorí zaslali vyše 2 700 ilustrácií a takmer 500 kníh. Súčasťou unikátneho podujatia budú tvorivé dielne, besedy s tvorcami, ilustrátormi, rôzne aktivity pre najmenších. V príručnej knižnici si návštevníci budú môcť zalistovať v súťažných knižných tituloch. V tomto roku sa všetky aktivity budú riadiť aktuálnou epidemiologickou situáciou. O zmenách programu budeme priebežne informovať na webovej stránke. Bratislavský hrad- Otváracie hodiny: 1.1. - 31.3. - 9h do 17h 1.4. - 31.10. - 10h do 18h 1.11. - 31.12. - 9h do 17 h

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Architektonicky pozoruhodný objekt kaštieľa v Budimíre je svojou polohou a impozantnosťou dobre viditeľný v smere príchodu do Košíc. Nachádza sa neďaleko odbočky z diaľnice spájajúcej Košice s Prešovom v juhovýchodnej časti samotnej obce Budimír, ležiacej v Košickej kotline v údoli rieky Torysy. Budovu kaštieľa postavili v druhej tretine 18. storočia. Je to klasicistická tereziánska stavba s neskoršími vnútornými úpravami z roku 1812. Dvojpodlažná trojtraktová budova s deväťosovou hlavnou fasádou zaujme najmä trojtraktovým štítom s architektonicky cenným plastickým erbom. Ako panské sídlo slúžil Kaštieľ najmä vetve rodiny Ujházyovcov. Časť kaštieľa užívala neskôr miestna škola. Až v roku 1985 pristúpilo Slovenské technické múzeum v Košiciach k rekonštrukcii. Dnešnú podobu kaštieľ získal v roku 1990, kedy bola verejnosti sprístupnená prvámúzejná expozícia. V súčastnosti je tu expozícia historických hodín s vybranou kolekciou exponátovhodín zo zbierkového fondu Slovenského technického múzea a Východoslovenského múzea v Košiciach. Inštalovaná je v niekdajšej reprezentačnej miestnosti kaštieľa. Návštevníka zaujme zariadený dobový interiér dotvárajúci predstavu o bytovej kultúre s historickým nábytkom, obrazmi a bytovými doplnkami. V historickej sále sa zachoval strop s empírovou výzdobou.

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Vedecko - technické centrum pre deti a mládež je určené predovšetkým školskej mládeži na doplnenie klasických vzdelávacích osnov základných a stredných škôl. Moderné interaktívne exponáty sú vhodné najmä pre žiakov 1. a 2. stupňa, ale rovnako aj študentom stredných škôl. 120 interaktívnych exponátov zábavno-náučnou formou prezentuje základy vedy a techniky, zastúpené sú prírodné vedy ako Fyzika, mechanika, magnetizmus, zmyslové vnemy, optické a akustické javy a množstvo ďalších. Návštevník si má možnosť samostatne a voľne odskúšať rôzne hlavolamy, podľa návodu experimentovať a pozorovať fyzikálne javy, čo je časovo pomerne náročné (odporúčame plánovať minimálne 2 vyučovacie hodiny), potrebná je aj zvýšená opatrnosť a preto doporučujeme posilniť pedagogický dozor. Vstup organizovaných skupín je najlepšie dopredu rezervovať na presný časový interval.

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Expozície Slovenského technického múzea v Košiciach: BANÍCTVO - unikátne interiéry vybraných banských lokalít inštalované s použitím pôvodného materiálu - úžitkových nerastov, pomocných výstuží a starších i novších funkčných banských strojov. ENERGETIKA - energetické oddelenie Aurela Stodolu. Prezentácia parných strojov, vodných motorov a turbín, spaľovacích motorov a unikátne modely týchto zariadení uvádzané do pohybu pomocou stlačeného vzduchu. SIEŇ ELEKTRICKÝCH VÝBOJOV - okrem klasických demonštrácií účinkov statickej elektriny, bežne prevádzkovateľných aj v školských laboratóriách, sú v novej expozícii Slovenského technického múzea predvádzané až 80 cm iskrové výboje - umelé blesky z Teslovho transformátora smerované do Faradayovej klietky. Nezabudnuteľným zážitkom môže byť vlastná skúsenosť z jej účinkov - dokonalej ochrany pred nebezpečným napätím. Návštevníci sa tiež dozvedia, čo je to skinefekt, oboznámia sa s princípom iontového motora. Pozornosť priťahujú aj demonštrácie elektromagnetického vyfukovania elektrického oblúka (Jacobov rebrík) alebo efektné plazivé výboje na sklenenej bariére (Lichtenbergove obrazce). HUTNÍCTVO A METALURGIA - vývin hutníctva vo svetovom meradle s dôrazom na bohaté tradície hutníctva na Slovensku. Expozícia obsahovo nadväzuje na zmodernizovanú historickú časť expozície metalurgie, ktorú v múzeu sprístupnili vo februári 2010. Pri vstupe do expozície obdivujeme jeden z najvzácnejších exponátov - bronzové dvere z roku 1580, prekrásnu ukážku umeleckého odlievania z bronzu. Expozícia je členená na osem tém. VÝVOJ GEODETICKEJ TECHNIKY A KARTOGRAFIE - celá expozícia je venovaná pamiatke významného slovenského kartografa Samuela Mikovíniho (1686 - 1750), ktorý ako jeden z prvých používal pri mapovaní triangulačnú metódu a zhotovil mapy uhorských a slovenských stolíc.Geodézia a kartografia používala rôznorodé a početné technické pomôcky, ktoré zaznamenali v priebehu storočí pozoruhodný vývoj. Zbierkové predmety oddelenia geodézie a kartografie poskytujú pohľad do zbierkového fondu tohto odboru. Základy zbierkového fondu geodézie pochádzajú z čias vzniku múzea, pričom dokumentujú jeho vývoj. ÚŽITKOVÉ A OZDOBNÉ PREDMETY Z KOVOV - kolekcia vyše 300 exponátov z kovu dokumentuje spojenie tvorivého technického myslenia so slohovými vplyvmi a nadčasovým dizajnom. Baníctvo a hutníctvo na Slovensku dosiahlo v 18.stor.vrchol vo svetovom meradle. Na zavádzanie technického pokroku významnou mierou vplývala Banskoštiavnická akadémia, založená v roku 1763. PÍSACIE STROJE - vývoj písacích strojov od druhej polovice 19. storočia po súčasnosť. OZNAMOVACIA ELEKTROTECHNIKA - prvá časť expozície oznamovacej elektrotechniky je koncipovaná ako prehľad vývoja telegrafnej techniky od prvého prakticky použiteľného prístroja pre prenos správ Morseovho rycieho telegrafu (1840), cez vynález prvého diaľnopisu Američana Hughesa (1855) s tlačeným telegrafovaným textom, až po súčasnú ďalekopisnú techniku a telefaxy. Osobitná časť expozície je venovaná Jozefovi Murgašovi, slovenskému priekopníkovi v rozvoji bezdrôtovej telegrafie. FYZIKA - prezentácia vyše 500-ročnej cesty fyziky prostredníctvom vzácnych exponátov. Súčasťou expozície je hracia miestnosť pre zabudnuté pokusy z optiky. ASTRONÓMIA - vývoj astronómie na Slovensku a pozorovacej techniky používanej pri astronomických pozorovaniach a meraniach. UMELECKÉ KOVÁČSTVO - zbierky umelecky kovaného železa sa nachádzajú v podbrání múzea. Vystavené sú kované predmety, úžitkového, okrasného i umeleckého charakteru. Na kolekcii vyše 100 exponátov z rôznych štýlových období je možné obdivovať spojenie tradičnej remeselnej zručnosti s tvorivým technickým myslením a slohovými vplyvmi. Najstarší exponát v expozícii sú gotické dvere z kovaného železa, tzv.„Leleské dvere", nazvané podľa miesta nálezu.

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Pobočka Slovenského technického múzea Košice - Múzeum dopravy v Bratislave je komplexným múzeom dopravy, t. j. stálou expozíciou dopravných prostriedkov cestnej a železničnej dopravy. K prvej prezentácii významnou mierou prispeli Železnice Slovenskej republiky, ktoré poskytli exponáty koľajovej dopravy a Asociácia historických vozidiel Slovenska, ktorá zapožičala exponáty cestnej dopravy, ako aj exponáty týkajúce sa histórie dopravy z fondov Slovenského technického múzea. Vystavené zbierky reprezentatívnych dopravných prostriedkov zostávajú aj naďalej vo vlastníctve týchto inštitúcií a súkromných zberateľov. Vývoj cestnej dopravy je v múzeu prezentovaný rozsiahlou zbierkou vozidiel od kočov a prvých motorových samohybov cez motocykle, osobné a nákladné automobily medzivojnového obdobia až po vozy zo 70. rokov.Vystavené sú historické bicykle - velocipédy, tzv."vysoké kolo" zn.Singer, unikátny drevený bicykel z roku 1920, motocykle,osobné automobily, špeciálne nákladné a hasičské vozidlá. Dve výstavné haly ukrývajú takmer 100 automobilov, 25 historických motocyklov a nepreberné množstvo dobových technických doplnkov. Z reprezentatívnych automobilov sú vystavené napr. automobily značiek Škoda, Tatra, Mercedes-Benz alebo americký Buick v perfektne zreštaurovanom stave, dva automobily zn.Praga, motocykle zn. Böhmerland, či historické hasičské vozidlo zn. Škoda. Návštevníkov zaujme dioráma automobilovej dielne s ručným benzínovým čerpadlom. Vozidlá sa pravidelne zúčastňujú veteránskych podujatí. Železničnú dopravu zastupujú parné rušne 534.0471 a CP 600, akumulačná parná lokomotíva bez kúreniska z roku 1946 CN 40, osobné železničné vozne od roku 1885 po rok 1960, nákladné vozne z prelomu 19. a 20. storočia a jediný existujúci parný žeriav na Slovensku vystavený na koľajisku. Ďalej je to motorová drezina Tatra a historická šľapacia drezina. Sezónne je táto expozícia doplňovaná ďalšími reprezentatívnymi historickými železničnými vozidlami zo zbierok Železníc SR. Expozíciu železníc dopĺňa dioráma dopravnej kancelárie, zbierka rôznych návestných pomôcok a ďalšie exponáty ako: dištančné návestidlo z konca 19.st. signalizačné telefónne zariadenia, dobové osvetľovacie telesá, plynové lampy, rádioprijímače, figuríny v historických železničiarskych uniformách. Autormi výtvarnej koncepcie sú E.Kovačevičová a G.Fudala, ktorí statickým exponátom vdýchli originálnu dobovú atmosféru. expozície: VÝVOJ ZABEZPEČOVACEJ ŽELEZNIČNEJ TECHNIKY ZLATÝ VEK DOPRAVY NA CESTÁCH I KOĽAJNICIACH VÝVOJ ŽELEZNIČNEJ TECHNIKY NA SLOVENSKU MÍĽNIKY SLOVENSKÉHO MOTORIZMU V II. POL. 20. STOROČIA Múzeum dopravy sa nachádza za budovou Riaditeľstva Železničnej polície SR, medzi Predstaničným námestím a Pražskou ulicou. Prístup je z lávky pre peších ponad Šancovú ulicu alebo šikmým nájazdom z rohu Šancovej a Pražskej ulice.

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Špecializované astronomické zariadenie s inštalovaným optickým prístrojom, ktorý dokáže premietať všetky voľným okom pozorovateľné vesmírne objekty. Pre školské skupiny planetárium STM ponúka špecializované programy zamerané na doplnenie a rozšírenie učiva prírodovedy a fyziky prispôsobované požiadavkám vyučujúcich. Dve projekčné hlavy umožňujú demonštrovať pohľad na nočnú oblohu za severnej a južnej pologule Zeme. Pomocou prístroja je možné znázorniť javy viditeľné na oblohe voľným okom pri pohľade zo Zeme - 5000 hviezd, Slnko, Mesiac, päť planét Slnečnej sústavy ( Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter a Saturn), niektoré viditeľné hmloviny, galaxie, Mliečnu dráhu. Prístroj je možné nastaviť na ľubovoľne zvolený deň, mesiac, rok a ukázať ako vyzerala alebo bude vyzerať obloha v minulosti alebo blízkej budúcnosti. Planetáriom je možné demonštrovať pohľad na nočnú oblohu v dôsledku precesného pohybu zemskej osi v rozpätí + - 13000 rokov, vysvetliť a znázorniť astronomické súradnice, čo sa využíva pri nácviku klasickej navigácie podľa hviezd.

SNM - Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku, Centrálna 258, Svidník - Je treťou expozíciou SNM - Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Bola sprístupnená v r. 1983. Nachádza sa v barokovom kaštieli z 18. stor. Predstavuje vývoj ľudového a profesionálneho výtvarného umenia Rusínov-Ukrajincov od 16. stor. po súčasnosť. Dominantou expozície je vzácny súbor ikôn, ktoré patria medzi najstaršie a najcennejšie zbierkové predmety SNM - Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Expozícia pozostáva z exponátov chronologicky prezentujúcich vývoj ikonopisného umenia 16. - 18. stor. Okrem toho v expozícii sú prezentované diela predstaviteľov staršej a mladšej generácie: I. Kulec, P. Hromnyckyj, E. Bissová, O. Dubay, Š. Hapák, M. Rogovský, I. Šafranko, J. Kresila, A. Gaj, M. Čabala, M. Feďkovič, P. Michalič, P. Kolisnyk a iní. Centrálne miesto v expozícii majú diela národného umelca Dezidera Millyho (1906-1971) - príslušníka Generácie 1909, ktorý vošiel do dejín moderného výtvarného umenia na Slovensku ako jeden z jeho zakladateľov.

SNM - Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku, Centrálna 258, Svidník - Na ploche 1700 m2 dokumentuje kultúrno-historický vývoj ukrajinsko-rusínskeho obyvateľstva Slovenska od najstarších čias po súčasnosť. Expozícia, okrem prvej časti ČLOVEK A PRÍRODA, v ktorej je predstavená flóra a fauna karpatskej prírody, ktorá bola jedným z hlavných determinantov celkového spôsobu života človeka a sociálno-ekonomického vývoja prezentovanej oblasti, je členená chronologicky a zahrňuje obdobie od PRAVEKU cez obdobie FEUDALIZMU, KAPITALIZMU až po SÚČASNOSŤ. V expozícii sú exponované unikátne archeologické nálezy - mamutí kel a mamutí zub z okolia Svidníka, kamenné sekeromlaty, kamenné sekery, amforovité nádoby a pod., stredoveké písomné pamiatky o vzniku obcí, dokumenty o národnostnom postavení západoukrajinského obyvateľstva, ukážky hmotnej a duchovnej kultúry. Patričná pozornosť sa venuje dokumentácii literárnych úsilí Rusínov-Ukrajincov.

Literárne múzeum Slovenskej národnej knižnice, M. R. Štefánika 11, Martin - Reprezentatívna trvalá expozícia, ktorá sa nachádza v I. historickej budove Matice slovenskej múzejnou formou predstavuje vývin slovenskej literatúry od 9. storočia po súčasnosť. Expozícia sa člení na témy: Národná dvorana, Veľkomoravská ríša - kolíska slovanského písomníctva (800-1000), Nové konštituovanie slovenskej stredovekej literatúry po vzniku uhorského štátu (1000-1500), Slovenská renesančná a humanistická literatúra (1500-1650), Literatúra na Slovensku v období baroka (1650-1780), Osvietenstvo a počiatky národného obrodenia (1780-1820), Romantizmus a matičné roky (1840-1880), Realizmus a slovenská moderna (1870-1918. V expozícii sa prezentujú najvýznamnejšie literárne pamiatky slovenskej proveniencie a pamiatky, ktoré poukazujú na históriu slovenského národa. Najvzácnejšie rukopisy, inkunábuly a tlače sú predstavené pre svoju mimoriadnu hodnotu vo forme faksimile. Originálne výtvarné diela pochádzajú od slovenských umelcov.

Literárne múzeum Slovenskej národnej knižnice, M. R. Štefánika 11, Martin - Súčasťou SNLM je Národný cintorín, ktorý sa nachádza v centre mesta Martin (Sklabinská ulica). Bol založený na začiatku 19. storočia, v období, keď sa Martin stal neoficiálnym hlavným mestom Slovákov. Jedným z prvých tu pochovaných výnimočných činiteľov bol Karol Kuzmány, podpredseda Matice slovenskej. Potom nasledovali ďalší významní slovenskí básnici, spisovatelia, umelci, vedci, kultúrni pracovníci. R. 1967 bol cintorín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Na cintoríne sú hroby a umelecky cenné náhrobníky vyše 200 vynikajúcich osobností slovenského kultúrneho, vedeckého a národného života. Napr. J. Barč-Ivan, M. Benka, E. T. Böhm, Š. M. Daxner, M. Galanda, E. Goldpergerová, A. Halaša, M. Hodža, J. C. Hronský, M. Haľamová, S. Hurban Vajanský, Z. Jesenská, J. Jesenský, J. Kalinčiak, A. Kmeť, K. Kuzmány, J. Lettrich, H. Meličková, Mudroňovci, V. Pauliny-Tóth, A. Pietor, Š. Krčméry, K. Plicka, V. Roy, J. Smrek, P. Socháň, I. Stodola, J. Škultéty, E. Maróthy-Šoltésová, F. Štefunko a iní.

Považská galéria umenia v Žiline, M. R. Štefánika 2, Žilina - Dňa 22. októbra 2019 si pripomíname 100. výročie narodenia Vincenta Hložníka, popredného výtvarného umelca 20. storočia, maliara, grafika, kresliara, ilustrátora a pedegóga. Pri tejto príležitosti bude v Považskej galérii umenia v Žiline 22. októbra 2019, v deň jeho stých narodenín, otvorená nová expozícia diel autora. Otvorenie expozície nadväzuje na predchádzajúci cyklus koncepcií expozície, začatý v roku 2009, ktorý iniciovalo získanie veľkého množstva prác v oblasti maľby, gvašu, pastelu či grafických prác a kresieb, ktoré do zbierkového fondu galérie venovala jeho manželka Viera Hložníková v roku 2004. Aktuálna expozícia s názvom Múzeum Vincenta Hložníka (stála expozícia venovaná 100. výročiu narodenia umelca) predstaví verejnosti doteraz málo prezentovaný výber z celoživotnej tvorby, z obdobia od 40. rokov až po 90. roky 20. storočia. Zároveň bude mať nová expozícia nový dizajn a architektonickú úpravu. Vincent Hložník ako jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského moderného umenia svojou rozmanitou a rozsiahlou tvorbou výrazne obohatil kultúrne dedičstvo slovenského národa. Bol umelcom s vrodenou výtvarnou genialitou, vynikajúcim pozorovacím zmyslom a rovnako bohatou snovou predstavivosťou a hlbokým súcitom. V jeho tvorbe sú viditeľné vplyvy svetových umeleckých prúdov ako kubizmus, expresionizmus či surrealizmus. Vďaka inšpirácii, ktorú z nich čerpal, posúval slovenské výtvarné umenie vpred a udržiaval ho v centre svetového umeleckého diania. Jeho celoživotné dielo zahŕňa maľbu, kresbu, grafiku, plastiku, ilustrácie detských knižiek, ale aj svetovej beletrie, ba dokonca tvorbu poštových známok a sakrálnych vitráží. Jeho tvorba sa vyznačuje rovnováhou etického a estetického charakteru. Estetika jeho umenia tak vychádza z jeho etického presvedčenia. Nedbal len na krásu svojho diela, na harmóniu kompozície a účinok vybraných farieb, ale aj na silný obsah, posolstvo, ponaučenie a morálny odkaz. Jeho motívom bol po celý život predovšetkým človek, človek trpiaci, smútiaci, zmietajúci sa v nekonečnom boji dobra a zla, v zločine vojny. Neprehliadnuteľný je aj náboženský rozmer jeho výtvarnej tvorby. Vincent Hložník bol človek hlboko veriaci, citlivý a vnímavý. Jeho súcit, solidarita a empatia akoby nepoznali hraníc. Z výtvarného hľadiska je pre neho najcharakteristickejší jeho expresívny figurálny prejav − vyobrazenie postáv a deformácia tvarov podmienená vnútorným subjektívnym pocitom. Význam jeho celoživotnej tvorby spočíva nielen v jej kvalite, kvantite a rôznorodosti, ale predovšetkým v jej neutíchajúcej aktuálnosti. Morálne posolstvo obsiahnuté v jeho diele ešte dnes prehovára ku svojim recipientom. Otvára oči, očisťuje srdce, dráždi zmyslové vnemy a pohne svedomím každého svojho vnímateľa v kontexte súčasnej spoločenskej, ako aj kultúrnej sféry.

Považská galéria umenia v Žiline, M. R. Štefánika 2, Žilina - otvorenie: 25. júna o 17.00 hod. miesto: výstavné priestory na prízemí Považskej galérie umenia v Žiline kurátorka, autorka koncepcie: Mira Sikorová-Putišová dizajn a architektúra expozície: Marcel Benčík Vážení návštevníci, dovoľujeme si Vás upozorniť, že expozícia Prvé múzeum intermédií III – Nežná sila nemusí byť vhodná pre citlivejšie a maloleté osoby. Projekt expozície Prvé múzeum intermédií v koncepcii kurátorky a riaditeľky Považskej galérie umenia v Žiline Miry Sikorovej-Putišovej prezentuje vždy nový výber diel zo zbierky intermédií a mediálneho umenia galérie. Idea expozície Prvé múzeum intermédií má svoje východiská vo výstavách realizovaných PGU: Sen o múzeu (1991), Sen o múzeu? (1995), Považská galéria umenia 1976 – 1996 (1996) a IN(TER)MEDIA(S)RES (2006), ktoré podčiarkli dôležitosť intermediálneho a mediálneho diela (objekt, inštalácia, video diela) ako zbierkového predmetu. Posledná z menovaných prezentovala diela z tejto časti zbierky galérie, a zároveň iniciovala ich autorov k participácii na výstave ďalším dielom, ktoré by sa v budúcnosti súčasťou zbierky mohlo stať (k čomu vo viacerých prípadoch neskôr aj došlo). Okrem toho, že prepojila umenie intermédií 90. rokov s nasledovným obdobím, vypovedala aj o jednej zo stratégii získavania týchto diel, ktorá je previazaná s realizáciou výstav. V treťom pokračovaní projektu expozície Prvé múzeum intermédií III – Nežná sila galéria predstaví diela od umelkýň: Jana Želibská, Eva Filová, Anetta Mona Chisa a Lucia Tkáčová, Gabika Binderová, Lucia Dovičáková, Emöke Vargová, Dorota Sadovská, Veronika Rónaiová a od výtvarníka Ladislava Čarného, ktoré získala do svojej zbierky v rokoch 2010 – 2019. Koncepcia aktuálnej expozície sa sústreďuje na diela, ktoré reagujú na problematiku rodu (gendru) a príslušné rodové otázky reflektované formami mediálneho umenia a intermédií po polovici 90. rokov a ťažiskovo z nasledujúcej dekády. Kolekcia predstavuje diela, ktoré rodovo podmieneným spôsobom artikulujú telesnosť, tiež aspekt súkromia – v škále od introvertného vyjadrenia až po radikálne sfarbený jazyk. I keď kolekcia pozostáva z menšieho počtu diel (vzhľadom na priestorové možnosti expozície), v základných rysoch komunikuje pohľady žien výtvarníčok a muža výtvarníka – nielen ako ich (symbolického) protipólu, na delenie rolí pohlaví, problematiku tohto tradičného rámca, jeho prekračovanie, diela sa tiež zaoberajú pozíciou ženy/umelkyne v sfére výtvarného umenia. Divákovi sa tak ponúka (samozrejme s vedomím len čiastkového záberu) referencia o podobách, nuansách v diskurzoch postfeminizmu a feminizmu v slovenskom umení po roku 1990. Expozícia Prvé múzeum intermédií III – Nežná sila sa odvoláva (a tiež je priznaním línie) výstav v Považskej galérii umenia v Žiline, ktoré sa feminizmom a postfeminizmom v slovenskom výtvarnom umení po roku 1990 zaoberali – Paradigma žena (1996, kurátorka: K. Rusnáková) a in(time) v roku 2001 (kurátorka: L. Gregorová-Stach), pričom viacero autoriek prezentovaných diel na týchto výstavách vystavovalo (J. Želibská, E. Vargová, A. Mona Chișa a L. Tkáčová, E. Filová). Súvislosti diel (napr. kedy boli v PGU vystavené, informácie o ich prezentácii a ich interpretácia) sú prezentované na príslušných infotextoch v expozícii. Text o expozícii, jej koncepcii a téme – ako výstup z výskumu venovaného problematike rodových otázok v umení, bude súčasťou sprievodného katalógu k výstave, ktorý PGU v Žiline vydá do konca roka 2021. Realizáciu výstavy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Osobitné miesto v dejinách hámorníctva na Slovensku zaujíma Nižný Medzev. Z roku 1376 pochádza najstaršia listina, ktorá dokazuje existenciu hámrov v Nižnom Medzeve. Cech medzevských kováčov je známy v 17. a 19. storočí. V archíve STM sa nachádza cechová kniha hámorníckych kováčov, vedená od 1.12.1770 do 25.12.1817. Začína sa odpisom artikulov stanovených pre kováčsky cech v Nižnom Medzeve 12.decembra 1639. Podľa hlásenia Košickej obchodnej komory z roku 1896 tu bolo v danom období v činnosti 109 hámrov so 198 ohniskami.\r\n\r\nHámre boli rozmiestnené v 11 údoliach a vznikli pri vodných zdrojoch vhodných na pohon kolies, ktorými sa uvádzali do chodu hámornícke kladivá, mechy a brúsky. Najväčšia koncentrácia hámrov bola v údolí rieky Bodvy. Nižný Medzev založili remeselníci, ktorí sa presťahovali z Flámska od belgicko-holandsko-nemeckých hraníc za vlády Bela IV., asi v II. pol. 13. storočia. Dostatok železnej rudy, lesov, a najmä bohatých vodných zdrojov v okolí Nižného Medzeva vytvárali mimoriadne priaznivé podmienky pre železiarsku výrobu. Medzevskí kováči vyrábali v hámroch motyky, rýle, lopaty, sekery, kosy, klince a podkovy, ktorými zásobovali celé Uhorsko ba i ďalšie krajiny. Medzevskí kováči boli uznávaní ako najlepší nástrojárski kováči v celom Uhorsku. Dodnes sa zachovalo v Medzeve niekoľko hámrov. Hámor STM, pôvodne tzv. Tischlerov hámor, predstavuje typ jednokladivového dvojohniskového hámra. Ide o kombinovanú stavbu (kameň - drevo) z II. pol. 19. stor. Nachádza sa v centre mestečka Medzev. Archaický charakter hámra umocňuje systém prívodu vody na koleso. V roku 1967 bol odkúpený a rekonštruovaný Technickým múzeom Košice. Uchovaný bol svojím spôsobom ako živá technická pamiatka, múzejný doklad konštrukcie, stavby a technológie kovania železa. V roku 2010 bol objekt rekonštruovaný.\r\n\r\n

Bibiana - medzinárodný dom umenia pre deti, Panská 41, Bratislava 1 - Galéria D. Rolla, BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti LÁSKAVÉ OBRÁZKY Termín: 15. 10. – 21. 11. 2021

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Vysunuté pracovisko Slovenského technického múzea s expozíciou dokumentujúcou vývoj fotografickej a kinematografickej techniky na pozadí života a diela Jozefa Maximiliána Petzvala. Ukážky prvých reportérskych a cestovných prístrojov a aparátov pre stereografiu.

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Fotografickú a kinematografickú techniku môžeme pokladať za jeden z najväčších objavov ľudstva. Postupne sa stala každodennou a neodmysliteľnou súčasťou nášho života až natoľko, že takmer zovšednela a jej význam v celej šírke si uvedomuje len málokto z nás. Rudolf Schuster, od mladosti nadšený fotograf a vyznávač filmovacej techniky, začal zbierať a zhromažďovať fotografickú a kinematografickú techniku s úmyslom vytvorenia pamätnej izby v rodnom dome v Medzeve. Týmto činom chcel vzdať hold prvej zahraničnej slovenskej amatérskej filmárskej expedícii v rokoch 1927-1928 po vnútrozemí Brazílie. Členmi tejto expedície boli: Alojz Schuster, Ján Benedik, Michal Benedik. Ako už názov napovedá, múzeum sa orientuje predovšetkým na kinematografickú techniku, ale sú tu bohato zastúpené aj iné formy zobrazovacej techniky. Zbierkové predmety, ktoré tvoria základ expozície, získal Rudolf Schuster vlastným zberom, darom alebo kúpou. Nechýbajú tu exponáty (dary) od prezidentov mnohých štátov: Johannesa Raua, Václava Havla, Alexandra Kwaśnewského, Leonida Kučmu, Thomasa Klestila, švédského kráľa Carla XVI Gustava, monadského princa Alberta a ďalších. Vystavená kolekcia je výsledkom celoživotného zberateľského úsilia, obsahuje vzácne exponáty, ktoré dokumentujú priekopníctvo dokumentárneho filmu na Slovensku. Zastúpené sú filmovacie kamery, drevené na 35 mm film zo začiatku 20. storočia, snímacie kamery z 30. rokov 20. storočia, kamery rôznych formátov na 8 mm, 16 mm film od amatérskych až po profesionálne, ako aj farebné televízne kamery. Zastúpené sú tu renomované značky Pathé, Ernemann, Ertel-Werke, Bagley, Prestwisch, Wiliamson, Eumig a mnohé iné. Filmové projektory z tohto, ale aj neskoršieho obdobia (od roku 1900), stereoskopy, lampové skrine, laterna magica. Sú to ojedinelé historicky vzácne exponáty ručne ovládané presvetlené petrolejovými lampami. Zastúpené sú cenné značky Unger & Hoffman, Edision Home Kinetoscope, Keystone, Zeiss, Eumig z obdobia rokov 1930-1940, ďalej diaprojektory, pomôcky pre filmárov. Vzácne sú ajfotografické prístroje všetkých základných konštrukčných typov od jednoduchých boxov cez jednooké a dvojoké zrkadlovky až po profesionálne donedávna používané fotografické prístroje. Zaujímavé sú najmä fotografické prístroje od roku 1890. Zastúpenie tu majú výrobcovia ako napr. Voigtländer, Goldwein, Estman Kodak, Yaschika, Keystone, Ernemann, Agfa a iné. Okrem fotografickej a kinematiografickej techniky sa v exteriéri múzea nachádza funkčný vodný hámor s uzavretým kolobehom vody, kováčska vyhňa s dúchadlom, hámorníckymi kladivami a kováčskym náradím. Hámornícku tradíciu v lokalite Šugovskej doliny a Medzeva reprezentujú kované poľnohospodárske nástroje lopaty, motyky a iné dobové predmety, ktoré sú neodmysliteľne späté so životom ľudí v Medzeve, najmä hámorníkov. V zadnej časti záhrady sú umiestnené kolesá vodných hámrov, brúsne kamene, buchary a iné časti vodných hámrov. Sú to tzv. pamätníky zašlých čias.

Oravská galéria v Dolnom Kubíne, Hviezdoslavovo nám. 11, Dolný Kubín - Názov výstavy: Jana Machatová / Kristýna Španihelová / Peter Machata Na návšteve / Autorský šperk Miesto konania: Oravská galéria, Dolný Kubín, stále expozície na 1. poschodí Župného domu Kurátor: Dagmar Adamusová Vernisáž: 5.8.2021 o 16.30 hod. Termín výstavy: 5.8.– 5.12.2021 Otvorené: ut – ne od 10.00 do 17.00 hod Jana a Peter Machatovci sa v Oravskej galérii predstavili samostatnou výstavou autorského šperku v roku 2013. Po ôsmich rokoch sa do nej znova vracajú so svojou súčasnou tvorbou a na spoluprácu si prizvali Kristýnu Španihelovú, ktorá v Dolnom Kubíne vystavuje po prvýkrát. Všetci traja autori majú spoločné študijné východiská na bratislavskej VŠVU. Tvorbou autorského šperku sa úspešne etablovali na domácej výtvarnej scéne a postupne si budovali renomé aj v medzinárodnom kontexte - či už účasťou na sympóziách a výstavách vrátane najprestížnejšieho šperkárskeho podujatia Schmuck v Mníchove, alebo zastúpením v zahraničných zbierkach a publikáciách. Výstava je kreovaná na špecifický priestor stálych expozícií Starého umenia 15. – 19. storočia a Slovenského výtvarného umenia 20. storočia, kam traja autori dočasne vstupujú, aby ho rozšírili o súčasný umelecký pohľad. Medzi reprezentatívne maliarske a sochárske diela zo zbierok Oravskej galérie dokumentujúce vývoj výtvarného umenia na Slovensku od stredoveku po začiatok 21. storočia prinášajú ďalšiu umeleckú formu – autorský šperk. Nejde im o komentovanie vystavených exponátov, ale skôr o nezáväzný dialóg a hľadanie paralel v rovine tematickej, obsahovej alebo materiálovej. V symbióze s priestorom expozícií bude prezentovaných približne 120 šperkov – predovšetkým brošní a závesov. Divák sa môže presvedčiť, že napriek miniatúrnym rozmerom je súčasný autorský šperk schopný vyjadrovať sa k rôznym témam a prinášať rovnako silné umelecké výpovede ako je to v iných médiách. Vo vystavených šperkoch Kristýny Španihelovej, Jany Machatovej a Petra Machatu je to najmä osobná a historická pamäť, ekológia, identita, telesnosť, materialita, ktoré vzájomnou konfrontáciou expozíciu obohacujú o nové uhly pohľadu. Jana Machatová (1972 Hnúšťa) v predchádzajúcom období tematizovala predovšetkým spomienky na detstvo strávené v bratislavskom paneláku, v ktorých motívy a symboly socializmu s iróniou odkazovali na nie tak dávnu históriu. Dominantnou témou posledného obdobia sa stáva jej rodová identita, postavenie ženy v historickom kontexte – posuny vo vnímaní ženy v jej zaužívaných rolách a charakteristikách. Východiskovým materiálom jej súčasnej tvorby boli výstrižky z dobovej tlače, objavené v podkroví rodinnej chalupy v Hodruši. Privlastnené fragmenty z nedeľnej prílohy pre ženy Frauen-Fleiss z rokov 1909 - 1910, podľa ktorej nesie názov celá séria, autorka voľne interpretuje a pretvára do podoby súčasného šperku. Popri unifikovanom zobrazení ženy z reklamných ilustrácií do neho prenáša motívy z dobovej módy, vzorníkov výšiviek, predmety dennej potreby a prvky, vnímané v minulosti ako typicky ženské (kuchynské náradie, žehlička, korzet a pod). Do fragmentu tlačoviny, zaliateho epoxidovou živicou, vstupuje intervenciou tradičnými zlatníckymi technikami. Či už nestranne - prostým vyzdvihnutím motívu, alebo s ironickým komentárom, umožňuje nám nahliadnuť do intímneho ženského sveta uviaznutého v časopriestore stredoslovenského banského mestečka začiatku 20. storočia. Spod sentimentu prekrytého vyše storočnou patinou sa však prediera snaha vymedziť sa voči rodovým stereotypom, ktoré dodnes ovládajú životy mnohých žien. Peter Machata (1971 Nové Zámky) je vyštudovaným sochárom, ktorého dominantným médiom sa stal šperk. Stále prítomný sochársky aspekt, podporený ovládaním súčasných digitálnych technológií (3D skener, 3D tlač) vnáša do jeho šperkov osobitý rozmer a rozširuje jeho výrazové možnosti. Aj v jeho tvorbe našli odozvu osobné spomienky a vzťahy, ktoré sa premietli do sérií brošní vytvorených z odliatkov rúk členov rodiny, priateľov i svojich vlastných. Plochu šperkov, pokrytú „vrstevnicami“ ľudských dlaní a článkov prstov, vymedzujú elegantné, takmer „barokové“ krivky, zvýraznené rafinovaným osadením perál a polodrahokamov. V súvislosti s nimi sa vynárajú viaceré interpretácie - ruka ako odkaz na prácu, ktorú človek po sebe zanechá, ako individuálna daktyloskopická stopa, alebo orgán, ktorý nám hmatom či dôverným dotykom sprostredkúva poznanie. Opakujúcim sa motívom obrúčky sa Peter Machata prirodzene posúva k manželstvu a vytváraním archívu s „databázou“ odtlačkov rúk členov rodiny poukazuje na pevné väzby a rodovú kontinuitu, ktorá sa v zásade nelíši od budovania rodových portrétnych galérií v minulých storočiach. Sondy do topografie ľudského tela nadobúdajú osadením symbolov a „relikvií“ sarkastický význam a stigmatizovaná ľudská dlaň zrazu odkazuje na historické traumy, otvára citlivé spoločenské témy, alebo len tak nekonfliktne s nostalgiou načiera do spomienok na detstvo. Východiskom šperkárskej tvorby Kristýny Španihelovej (1982 Valašské Meziříčí) s presahom k objektu je skúmanie matérie vo svojej primárnej podstate, a zároveň ako sprostredkovateľa emócií a rôznych významov (symbolických, spirituálnych atď.) Vo svojich šperkoch používa široké spektrum materiálov predovšetkým organického pôvodu. Pracuje s kosťami, krvou, kožou či vlasmi – prapôvodnými materiálmi, ktoré sa spájajú so vznikom prvých umeleckých foriem i ďalšími substanciami, ktoré sú v kontexte šperku prekvapivé (zemiakové hľuzy, krovky chrobákov, cukor, mlieko, rašelina, asfalt atď.) Autorka po nich siaha ako po plnohodnotnej matérii, rovnocennej s drahými kovmi. Biologický materiál vyvoláva v divákovi často nepríjemné asociácie, pre Kristýnu Španihelovú však práca s ním znamená spôsob, ako „mŕtvej“ hmote vdýchnuť nový život. Prostredníctvom neho nám pripomína vlastnú pominuteľnosť a navádza k prehodnoteniu životných preferencií. Organické materiály alebo vlastnoručne vytvorené hmoty dopĺňa zlatom, striebrom, koralom, perlami a pod. Ich kombinovaním a miešaním v alchymistickom zmysle narúša stereotypy vnímania šperku, skúma jeho emocionálnu podstatu a odkazuje na nekonečný prírodný kolobeh vzniku a zániku. S ním súvisí princíp recyklácie, ktorý je autorkinou reakciou na konzumný spôsob života, drancovanie nerastných surovín a ekologické katastrofy. Okrem týchto námetov do svojich šperkov prenáša historické, literárne inšpirácie a podobne ako Jana Machatová otázky vlastnej rodovej identity. Dagmar Adamusová

Bibiana - medzinárodný dom umenia pre deti, Panská 41, Bratislava 1 - B AKO BIBIANA Výstava k okrúhlym 30. narodeninám BIBIANY hravou formou predstavuje jednotlivé tvorivé oddelenia, ktoré celé roky približujú umenie deťom. Aj tentoraz sme vytvorili veselú, ale najmä inšpiratívnu atmosféru, typickú pre „bibianské“ projekty. Deti tu nájdu napr. veľký obraz BIBIANY s okienkami, za ktorými sa skrývajú rôzne prekvapenia, zahrajú sa s filmovou technikou v priestore venovanom Bienále animácie Bratislava (BAB), zabavia sa s ilustráciami z Bienále ilustrácií Bratislava (BIB), spoznajú knižné zázraky a zasadnú za veľký narodeninový stôl s „tvorivými dobrotami“. A napokon nazrú do ďalekej budúcnosti BIBIANY. Jednoducho nájdu tu veľkú herňu s fantazijnou atmosférou. Námet a scenár - Alexandra Petrovická Broadhurst; výtvarné riešenie - Martin Dúbravay; dramaturgia - Valéria Marákyová Termín: 9. 10. 2020 – 11. 4. 2021

Bibiana - medzinárodný dom umenia pre deti, Panská 41, Bratislava 1 - OD HRAČKY PO HRAČKU Dobre navrhnutá a kvalitne vyrobená hračka podporuje a rozvíja cit pre krásu, účelnosť i empatiu. Prehliadka našej výstavy začína reprodukciou obrazu Pietera Brueghela, na ktorej môžu deti hľadať hry, ktoré sa hrajú dodnes. Ďalej tu nájdu repliky historických hračiek podľa archeologických nálezov, ikonickú technickú hru s názvom Merkur, ktorá sa vyrába od r. 1920 až dodnes, mesto z veľkej farebnej skladačky, domček pre bábiky a plyšového medveďa, ale aj plastové hračky z minulého storočia od známej návrhárky Libuši Niklovej. Zoznámia sa s hračkami našich súčasných dizajnérov, a môžu si navrhnúť aj vlastnú hračku. Interaktívna výstava o hračkách je príspevkom BIBIANY k Roku slovenského dizajnu, vyhláseného MK SR. Námet a scenár – I. Abrahamfyová; výtvarné riešenie – R. Bezák; grafika – S. Brezinová; dramaturgia – V. Marákyová. Termín: 17. 9. 2021 – 20. 2. 2022

Oravská galéria v Dolnom Kubíne, Hviezdoslavovo nám. 11, Dolný Kubín - Župný dom, Dolný Kubín - administratívne a výstavné centrum Oravskej galérie. V roku 1994 bola ukončená rozsiahla generálna rekonštrukcia Župného domu, ktorou galéria získala 1 800 m2 expozičných a výstavných plôch. V roku 1995 v Župnom dome sprístupnila galéria stále expozície z vlastných zbierok: — Staré umenie 15. — 19. storočia — Ikony — Slovenské výtvarné umenie 20. storočia — Štefan Siváň - rezbár z Oravy — Tradičné ľudové umenie — výber ktoré sa zaradili medzi popredné v kontexte slovenských galérií. Staré umenie 15. — 19. storočia Expozícia prezentuje súbor umeleckých diel, ktoré ťažiskovo vznikli na území tohto regiónu. Umenie na Orave je špecifické výtvarnými formami, pohybujúcimi sa na rozhraní medzi profesionálnym a ľudovým umením. V duchu náboženských predstáv a zaužívaných ikonografických schém vznikali s vývojovým oneskorením a slohovými odchýlkami diela, ktorých autormi boli umelci, pôsobiaci mimo umeleckých centier. Kolekcia obsahuje diela sakrálneho charakteru (najmä stredovekú tabuľovú maľbu, plastiku a barokové umenie) a historické portréty predstaviteľov miestnej šľachty v časovom rozpätí od 15. storočia do 19. storočia. Ikony Počtom malá, no významom dôležitá kolekcia ikon, sa začala zberateľskou činnosťou profilovať už v prvých rokoch existencie Oravskej galérie. Súbor vystavených ikon rôznej proveniencie obsahuje 32 kusov, ktoré dokumentujú ikonomaľbu 17. — 19. storočia. Väčšina z nich pochádza z Grécka, ostatné vznikli na území Ruska a karpatskej oblasti. Slovenské výtvarné umenie 20. storočia Kolekcia slovenského výtvarného umenia 20. storočia v zbierkach Oravskej galérie, do ktorej patria diela zakladateľov výtvarnej moderny, ale aj predstaviteľov nasledujúcich generácií sa v rámci regionálnych galérií u nás radí medzi najpočetnejšie a kvalitatívne najvýznamnejšie. Zbierka je dobrým príkladom toho, ako sa inštitúcia, pôvodne zameraná na výtvarné umenie regiónu, vyprofilovala na galériu s celoslovenským záberom. Pri jej vybudovaní zohrala dôležitú úlohu skutočnosť, že oravskou inšpiráciou, hlavne v 20. storočí prešli takmer všetci významní maliari slovenskej výtvarnej kultúry. V expozícii sa nachádzajú diela G. Mallého, M. Benku, M. A. Bazovského, M. Galandu, Ľ. Fullu, I. Weinera- Kráľa, C. Majerníka, V. Hložníka, E. Zmetáka, M. Paštéku, V. Kompánka, A. Brunovského, V. Popoviča, J. Jankoviča, J. Meliša, K. Barona a mnohých ďalších. Tradičné ľudové umenie — výber Ľudoví maliari, rezbári a kamenári, tvoriaci bez školenia, len podľa odpozorovaných predlôh zo svojho bežného života, zanechali po celom území Slovenska doklady o svojom prirodzenom talente a umeleckých schopnostiach. Tradičné ľudové výtvarné umenie ako typický prejav národnej kultúry, predstavuje významnú súčasť zbierok Oravskej galérie a je jednou z primárnych oblastí, na ktoré sa v rámci svojho akvizičného programu špecializuje. Kolekcia obsahuje predovšetkým drevenú polychromovanú plastiku, kamennú skulptúru a maliarsku tvorbu z 18. — začiatku 20. storočia, nielen z tohto regiónu, ale aj z ďalších oblastí Slovenska. Štefan Siváň - rezbár z Oravy Oravská galéria v Župnom dome v roku 2010 otvorila stálu expozíciu "Štefan Siváň - rezbár z Oravy", ktorá je venovaná dielu jedného z najvýznamnejších insitných sochárov na Slovensku Štefana Siváňa st. (1906 – 1995), ktorý celý život prežil v hornooravskej obci Babín. Expozícia v autorskej koncepcii PhDr. Evy Ľuptákovej predstavuje Siváňovo rozsiahle rezbárske dielo v reprezentatívnom výbere zo zbierok Oravskej galérie, v celej svojej námetovej a výrazovej rozmanitosti. Okrem stálych expozícií z vlastných zbierok nainštalovaných v Župnom dome v Dolnom Kubine pozývame návštevníkov na prehliadku aktuálnych krátkodobých výstav vo Veľkej výstavnej sieni, v Malej výstavnej sieni, vo výstavnej sieni „SUTERÉN 06“ a na nádvorí Župného domu. Oravská galéria okrem výstav pripravuje pre svojich návštevníkov v Župnom dome v Dolnom Kubíne kultúrne podujatia a výchovno-vzdelávacie programy pre organizované školské skupiny.

Oravská galéria v Dolnom Kubíne, Hviezdoslavovo nám. 11, Dolný Kubín - Názov výstavy: STANO LAJDA / ILUSTRÁCIE Miesto konania: Oravská galéria, Dolný Kubín, edukačný kabinet na 1. poschodí Župného domu Kurátori: PhDr. Eva Ľuptáková, Mgr. Darina Arce Vernisáž: 5.8.2021 o 16.30 hod. Termín výstavy: 5.8.2021 – 9.1.2022 Otvorené: ut – ne od 10.00 do 17.00 hod „Už ako dieťa som miloval knižky s ilustráciami, alebo knižky doplnené fotografickým materiálom. Knihy bez obrázkov sa mi zdali prázdne, neúplné, neživé, ako figuríny vo výklade“. Stano Lajda Stano Lajda sa narodil 17. júla 1959 v Žiline. Od ranného detstva bol fascinovaný renesančným realizmom a už ako trinásťročný namaľoval prvýkrát variáciu Leonardovej Poslednej večere. V rokoch 1979–85 študoval na VŠVU v Bratislave odbor reštaurovanie maľby, kde v svojej teoretickej diplomovej práci spracoval históriu a reštaurovanie Poslednej večere. Keď pôsobil ako reštaurátor v PGU v Žiline stále viac sa popri reštaurovaní venoval vlastnej výtvarnej tvorbe a tak od roku 1990 už pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní. Od roku 2009 pôsobí ako učiteľ kresby na Strednej súkromnej umeleckej škole v Žiline. Svoju tvorbu predstavil na desiatkach individuálnych a kolektívnych výstavách na Slovensku aj v zahraničí. Za svoju tvorbu a aktívny spoločensko-profesionálny prínos získal viacero ocenení doma aj v zahraničí a viackrát získal ceny za ilustračnú tvorbu.

Bibiana - medzinárodný dom umenia pre deti, Panská 41, Bratislava 1 - BIENÁLE ILUSTRÁCIÍ BRATISLAVA 2021 (15. október 2021 – 9. január 2022) Bratislavský hrad, 2. poschodie Jesenná Bratislava opäť ožije ilustráciami detských kníh a po dvadsiaty ôsmy raz bude unikátnou prehliadkou toho najlepšieho, čo za posledné 2 roky v detskej ilustrácii vo svete vzniklo. Medzinárodná súťažná prehliadka originálov ilustrácií kníh pre deti Bienále ilustrácií Bratislava sa bude konať v dňoch 15.10.2021 – 9.1.2022 v priestoroch Bratislavského hradu. Hlavným organizátorom podujatia je BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti. Bienále sa koná pod záštitou UNESCO a Medzinárodnej únie pre detskú knihu (IBBY) s podporou Ministerstva kultúry SR. Na tohtoročné bienále sa prihlásilo takmer 380 ilustrátorov zo 42 krajín, ktorí zaslali vyše 2 700 ilustrácií a takmer 500 kníh. Súčasťou unikátneho podujatia budú tvorivé dielne, besedy s tvorcami, ilustrátormi, rôzne aktivity pre najmenších. V príručnej knižnici si návštevníci budú môcť zalistovať v súťažných knižných tituloch. V tomto roku sa všetky aktivity budú riadiť aktuálnou epidemiologickou situáciou. O zmenách programu budeme priebežne informovať na webovej stránke. Bratislavský hrad- Otváracie hodiny: 1.1. - 31.3. - 9h do 17h 1.4. - 31.10. - 10h do 18h 1.11. - 31.12. - 9h do 17 h

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Expozície Slovenského technického múzea v Košiciach: BANÍCTVO - unikátne interiéry vybraných banských lokalít inštalované s použitím pôvodného materiálu - úžitkových nerastov, pomocných výstuží a starších i novších funkčných banských strojov. ENERGETIKA - energetické oddelenie Aurela Stodolu. Prezentácia parných strojov, vodných motorov a turbín, spaľovacích motorov a unikátne modely týchto zariadení uvádzané do pohybu pomocou stlačeného vzduchu. SIEŇ ELEKTRICKÝCH VÝBOJOV - okrem klasických demonštrácií účinkov statickej elektriny, bežne prevádzkovateľných aj v školských laboratóriách, sú v novej expozícii Slovenského technického múzea predvádzané až 80 cm iskrové výboje - umelé blesky z Teslovho transformátora smerované do Faradayovej klietky. Nezabudnuteľným zážitkom môže byť vlastná skúsenosť z jej účinkov - dokonalej ochrany pred nebezpečným napätím. Návštevníci sa tiež dozvedia, čo je to skinefekt, oboznámia sa s princípom iontového motora. Pozornosť priťahujú aj demonštrácie elektromagnetického vyfukovania elektrického oblúka (Jacobov rebrík) alebo efektné plazivé výboje na sklenenej bariére (Lichtenbergove obrazce). HUTNÍCTVO A METALURGIA - vývin hutníctva vo svetovom meradle s dôrazom na bohaté tradície hutníctva na Slovensku. Expozícia obsahovo nadväzuje na zmodernizovanú historickú časť expozície metalurgie, ktorú v múzeu sprístupnili vo februári 2010. Pri vstupe do expozície obdivujeme jeden z najvzácnejších exponátov - bronzové dvere z roku 1580, prekrásnu ukážku umeleckého odlievania z bronzu. Expozícia je členená na osem tém. VÝVOJ GEODETICKEJ TECHNIKY A KARTOGRAFIE - celá expozícia je venovaná pamiatke významného slovenského kartografa Samuela Mikovíniho (1686 - 1750), ktorý ako jeden z prvých používal pri mapovaní triangulačnú metódu a zhotovil mapy uhorských a slovenských stolíc.Geodézia a kartografia používala rôznorodé a početné technické pomôcky, ktoré zaznamenali v priebehu storočí pozoruhodný vývoj. Zbierkové predmety oddelenia geodézie a kartografie poskytujú pohľad do zbierkového fondu tohto odboru. Základy zbierkového fondu geodézie pochádzajú z čias vzniku múzea, pričom dokumentujú jeho vývoj. ÚŽITKOVÉ A OZDOBNÉ PREDMETY Z KOVOV - kolekcia vyše 300 exponátov z kovu dokumentuje spojenie tvorivého technického myslenia so slohovými vplyvmi a nadčasovým dizajnom. Baníctvo a hutníctvo na Slovensku dosiahlo v 18.stor.vrchol vo svetovom meradle. Na zavádzanie technického pokroku významnou mierou vplývala Banskoštiavnická akadémia, založená v roku 1763. PÍSACIE STROJE - vývoj písacích strojov od druhej polovice 19. storočia po súčasnosť. OZNAMOVACIA ELEKTROTECHNIKA - prvá časť expozície oznamovacej elektrotechniky je koncipovaná ako prehľad vývoja telegrafnej techniky od prvého prakticky použiteľného prístroja pre prenos správ Morseovho rycieho telegrafu (1840), cez vynález prvého diaľnopisu Američana Hughesa (1855) s tlačeným telegrafovaným textom, až po súčasnú ďalekopisnú techniku a telefaxy. Osobitná časť expozície je venovaná Jozefovi Murgašovi, slovenskému priekopníkovi v rozvoji bezdrôtovej telegrafie. FYZIKA - prezentácia vyše 500-ročnej cesty fyziky prostredníctvom vzácnych exponátov. Súčasťou expozície je hracia miestnosť pre zabudnuté pokusy z optiky. ASTRONÓMIA - vývoj astronómie na Slovensku a pozorovacej techniky používanej pri astronomických pozorovaniach a meraniach. UMELECKÉ KOVÁČSTVO - zbierky umelecky kovaného železa sa nachádzajú v podbrání múzea. Vystavené sú kované predmety, úžitkového, okrasného i umeleckého charakteru. Na kolekcii vyše 100 exponátov z rôznych štýlových období je možné obdivovať spojenie tradičnej remeselnej zručnosti s tvorivým technickým myslením a slohovými vplyvmi. Najstarší exponát v expozícii sú gotické dvere z kovaného železa, tzv.„Leleské dvere", nazvané podľa miesta nálezu.

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Vedecko - technické centrum pre deti a mládež je určené predovšetkým školskej mládeži na doplnenie klasických vzdelávacích osnov základných a stredných škôl. Moderné interaktívne exponáty sú vhodné najmä pre žiakov 1. a 2. stupňa, ale rovnako aj študentom stredných škôl. 120 interaktívnych exponátov zábavno-náučnou formou prezentuje základy vedy a techniky, zastúpené sú prírodné vedy ako Fyzika, mechanika, magnetizmus, zmyslové vnemy, optické a akustické javy a množstvo ďalších. Návštevník si má možnosť samostatne a voľne odskúšať rôzne hlavolamy, podľa návodu experimentovať a pozorovať fyzikálne javy, čo je časovo pomerne náročné (odporúčame plánovať minimálne 2 vyučovacie hodiny), potrebná je aj zvýšená opatrnosť a preto doporučujeme posilniť pedagogický dozor. Vstup organizovaných skupín je najlepšie dopredu rezervovať na presný časový interval.

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Špecializované astronomické zariadenie s inštalovaným optickým prístrojom, ktorý dokáže premietať všetky voľným okom pozorovateľné vesmírne objekty. Pre školské skupiny planetárium STM ponúka špecializované programy zamerané na doplnenie a rozšírenie učiva prírodovedy a fyziky prispôsobované požiadavkám vyučujúcich. Dve projekčné hlavy umožňujú demonštrovať pohľad na nočnú oblohu za severnej a južnej pologule Zeme. Pomocou prístroja je možné znázorniť javy viditeľné na oblohe voľným okom pri pohľade zo Zeme - 5000 hviezd, Slnko, Mesiac, päť planét Slnečnej sústavy ( Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter a Saturn), niektoré viditeľné hmloviny, galaxie, Mliečnu dráhu. Prístroj je možné nastaviť na ľubovoľne zvolený deň, mesiac, rok a ukázať ako vyzerala alebo bude vyzerať obloha v minulosti alebo blízkej budúcnosti. Planetáriom je možné demonštrovať pohľad na nočnú oblohu v dôsledku precesného pohybu zemskej osi v rozpätí + - 13000 rokov, vysvetliť a znázorniť astronomické súradnice, čo sa využíva pri nácviku klasickej navigácie podľa hviezd.

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Pobočka Slovenského technického múzea Košice - Múzeum dopravy v Bratislave je komplexným múzeom dopravy, t. j. stálou expozíciou dopravných prostriedkov cestnej a železničnej dopravy. K prvej prezentácii významnou mierou prispeli Železnice Slovenskej republiky, ktoré poskytli exponáty koľajovej dopravy a Asociácia historických vozidiel Slovenska, ktorá zapožičala exponáty cestnej dopravy, ako aj exponáty týkajúce sa histórie dopravy z fondov Slovenského technického múzea. Vystavené zbierky reprezentatívnych dopravných prostriedkov zostávajú aj naďalej vo vlastníctve týchto inštitúcií a súkromných zberateľov. Vývoj cestnej dopravy je v múzeu prezentovaný rozsiahlou zbierkou vozidiel od kočov a prvých motorových samohybov cez motocykle, osobné a nákladné automobily medzivojnového obdobia až po vozy zo 70. rokov.Vystavené sú historické bicykle - velocipédy, tzv."vysoké kolo" zn.Singer, unikátny drevený bicykel z roku 1920, motocykle,osobné automobily, špeciálne nákladné a hasičské vozidlá. Dve výstavné haly ukrývajú takmer 100 automobilov, 25 historických motocyklov a nepreberné množstvo dobových technických doplnkov. Z reprezentatívnych automobilov sú vystavené napr. automobily značiek Škoda, Tatra, Mercedes-Benz alebo americký Buick v perfektne zreštaurovanom stave, dva automobily zn.Praga, motocykle zn. Böhmerland, či historické hasičské vozidlo zn. Škoda. Návštevníkov zaujme dioráma automobilovej dielne s ručným benzínovým čerpadlom. Vozidlá sa pravidelne zúčastňujú veteránskych podujatí. Železničnú dopravu zastupujú parné rušne 534.0471 a CP 600, akumulačná parná lokomotíva bez kúreniska z roku 1946 CN 40, osobné železničné vozne od roku 1885 po rok 1960, nákladné vozne z prelomu 19. a 20. storočia a jediný existujúci parný žeriav na Slovensku vystavený na koľajisku. Ďalej je to motorová drezina Tatra a historická šľapacia drezina. Sezónne je táto expozícia doplňovaná ďalšími reprezentatívnymi historickými železničnými vozidlami zo zbierok Železníc SR. Expozíciu železníc dopĺňa dioráma dopravnej kancelárie, zbierka rôznych návestných pomôcok a ďalšie exponáty ako: dištančné návestidlo z konca 19.st. signalizačné telefónne zariadenia, dobové osvetľovacie telesá, plynové lampy, rádioprijímače, figuríny v historických železničiarskych uniformách. Autormi výtvarnej koncepcie sú E.Kovačevičová a G.Fudala, ktorí statickým exponátom vdýchli originálnu dobovú atmosféru. expozície: VÝVOJ ZABEZPEČOVACEJ ŽELEZNIČNEJ TECHNIKY ZLATÝ VEK DOPRAVY NA CESTÁCH I KOĽAJNICIACH VÝVOJ ŽELEZNIČNEJ TECHNIKY NA SLOVENSKU MÍĽNIKY SLOVENSKÉHO MOTORIZMU V II. POL. 20. STOROČIA Múzeum dopravy sa nachádza za budovou Riaditeľstva Železničnej polície SR, medzi Predstaničným námestím a Pražskou ulicou. Prístup je z lávky pre peších ponad Šancovú ulicu alebo šikmým nájazdom z rohu Šancovej a Pražskej ulice.

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Architektonicky pozoruhodný objekt kaštieľa v Budimíre je svojou polohou a impozantnosťou dobre viditeľný v smere príchodu do Košíc. Nachádza sa neďaleko odbočky z diaľnice spájajúcej Košice s Prešovom v juhovýchodnej časti samotnej obce Budimír, ležiacej v Košickej kotline v údoli rieky Torysy. Budovu kaštieľa postavili v druhej tretine 18. storočia. Je to klasicistická tereziánska stavba s neskoršími vnútornými úpravami z roku 1812. Dvojpodlažná trojtraktová budova s deväťosovou hlavnou fasádou zaujme najmä trojtraktovým štítom s architektonicky cenným plastickým erbom. Ako panské sídlo slúžil Kaštieľ najmä vetve rodiny Ujházyovcov. Časť kaštieľa užívala neskôr miestna škola. Až v roku 1985 pristúpilo Slovenské technické múzeum v Košiciach k rekonštrukcii. Dnešnú podobu kaštieľ získal v roku 1990, kedy bola verejnosti sprístupnená prvámúzejná expozícia. V súčastnosti je tu expozícia historických hodín s vybranou kolekciou exponátovhodín zo zbierkového fondu Slovenského technického múzea a Východoslovenského múzea v Košiciach. Inštalovaná je v niekdajšej reprezentačnej miestnosti kaštieľa. Návštevníka zaujme zariadený dobový interiér dotvárajúci predstavu o bytovej kultúre s historickým nábytkom, obrazmi a bytovými doplnkami. V historickej sále sa zachoval strop s empírovou výzdobou.

Literárne múzeum Slovenskej národnej knižnice, M. R. Štefánika 11, Martin - Súčasťou SNLM je Národný cintorín, ktorý sa nachádza v centre mesta Martin (Sklabinská ulica). Bol založený na začiatku 19. storočia, v období, keď sa Martin stal neoficiálnym hlavným mestom Slovákov. Jedným z prvých tu pochovaných výnimočných činiteľov bol Karol Kuzmány, podpredseda Matice slovenskej. Potom nasledovali ďalší významní slovenskí básnici, spisovatelia, umelci, vedci, kultúrni pracovníci. R. 1967 bol cintorín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Na cintoríne sú hroby a umelecky cenné náhrobníky vyše 200 vynikajúcich osobností slovenského kultúrneho, vedeckého a národného života. Napr. J. Barč-Ivan, M. Benka, E. T. Böhm, Š. M. Daxner, M. Galanda, E. Goldpergerová, A. Halaša, M. Hodža, J. C. Hronský, M. Haľamová, S. Hurban Vajanský, Z. Jesenská, J. Jesenský, J. Kalinčiak, A. Kmeť, K. Kuzmány, J. Lettrich, H. Meličková, Mudroňovci, V. Pauliny-Tóth, A. Pietor, Š. Krčméry, K. Plicka, V. Roy, J. Smrek, P. Socháň, I. Stodola, J. Škultéty, E. Maróthy-Šoltésová, F. Štefunko a iní.

Považská galéria umenia v Žiline, M. R. Štefánika 2, Žilina - Dňa 22. októbra 2019 si pripomíname 100. výročie narodenia Vincenta Hložníka, popredného výtvarného umelca 20. storočia, maliara, grafika, kresliara, ilustrátora a pedegóga. Pri tejto príležitosti bude v Považskej galérii umenia v Žiline 22. októbra 2019, v deň jeho stých narodenín, otvorená nová expozícia diel autora. Otvorenie expozície nadväzuje na predchádzajúci cyklus koncepcií expozície, začatý v roku 2009, ktorý iniciovalo získanie veľkého množstva prác v oblasti maľby, gvašu, pastelu či grafických prác a kresieb, ktoré do zbierkového fondu galérie venovala jeho manželka Viera Hložníková v roku 2004. Aktuálna expozícia s názvom Múzeum Vincenta Hložníka (stála expozícia venovaná 100. výročiu narodenia umelca) predstaví verejnosti doteraz málo prezentovaný výber z celoživotnej tvorby, z obdobia od 40. rokov až po 90. roky 20. storočia. Zároveň bude mať nová expozícia nový dizajn a architektonickú úpravu. Vincent Hložník ako jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského moderného umenia svojou rozmanitou a rozsiahlou tvorbou výrazne obohatil kultúrne dedičstvo slovenského národa. Bol umelcom s vrodenou výtvarnou genialitou, vynikajúcim pozorovacím zmyslom a rovnako bohatou snovou predstavivosťou a hlbokým súcitom. V jeho tvorbe sú viditeľné vplyvy svetových umeleckých prúdov ako kubizmus, expresionizmus či surrealizmus. Vďaka inšpirácii, ktorú z nich čerpal, posúval slovenské výtvarné umenie vpred a udržiaval ho v centre svetového umeleckého diania. Jeho celoživotné dielo zahŕňa maľbu, kresbu, grafiku, plastiku, ilustrácie detských knižiek, ale aj svetovej beletrie, ba dokonca tvorbu poštových známok a sakrálnych vitráží. Jeho tvorba sa vyznačuje rovnováhou etického a estetického charakteru. Estetika jeho umenia tak vychádza z jeho etického presvedčenia. Nedbal len na krásu svojho diela, na harmóniu kompozície a účinok vybraných farieb, ale aj na silný obsah, posolstvo, ponaučenie a morálny odkaz. Jeho motívom bol po celý život predovšetkým človek, človek trpiaci, smútiaci, zmietajúci sa v nekonečnom boji dobra a zla, v zločine vojny. Neprehliadnuteľný je aj náboženský rozmer jeho výtvarnej tvorby. Vincent Hložník bol človek hlboko veriaci, citlivý a vnímavý. Jeho súcit, solidarita a empatia akoby nepoznali hraníc. Z výtvarného hľadiska je pre neho najcharakteristickejší jeho expresívny figurálny prejav − vyobrazenie postáv a deformácia tvarov podmienená vnútorným subjektívnym pocitom. Význam jeho celoživotnej tvorby spočíva nielen v jej kvalite, kvantite a rôznorodosti, ale predovšetkým v jej neutíchajúcej aktuálnosti. Morálne posolstvo obsiahnuté v jeho diele ešte dnes prehovára ku svojim recipientom. Otvára oči, očisťuje srdce, dráždi zmyslové vnemy a pohne svedomím každého svojho vnímateľa v kontexte súčasnej spoločenskej, ako aj kultúrnej sféry.

Oravská galéria v Dolnom Kubíne, Hviezdoslavovo nám. 11, Dolný Kubín - Názov výstavy: STANO LAJDA / ILUSTRÁCIE Miesto konania: Oravská galéria, Dolný Kubín, edukačný kabinet na 1. poschodí Župného domu Kurátori: PhDr. Eva Ľuptáková, Mgr. Darina Arce Vernisáž: 5.8.2021 o 16.30 hod. Termín výstavy: 5.8.2021 – 9.1.2022 Otvorené: ut – ne od 10.00 do 17.00 hod „Už ako dieťa som miloval knižky s ilustráciami, alebo knižky doplnené fotografickým materiálom. Knihy bez obrázkov sa mi zdali prázdne, neúplné, neživé, ako figuríny vo výklade“. Stano Lajda Stano Lajda sa narodil 17. júla 1959 v Žiline. Od ranného detstva bol fascinovaný renesančným realizmom a už ako trinásťročný namaľoval prvýkrát variáciu Leonardovej Poslednej večere. V rokoch 1979–85 študoval na VŠVU v Bratislave odbor reštaurovanie maľby, kde v svojej teoretickej diplomovej práci spracoval históriu a reštaurovanie Poslednej večere. Keď pôsobil ako reštaurátor v PGU v Žiline stále viac sa popri reštaurovaní venoval vlastnej výtvarnej tvorbe a tak od roku 1990 už pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní. Od roku 2009 pôsobí ako učiteľ kresby na Strednej súkromnej umeleckej škole v Žiline. Svoju tvorbu predstavil na desiatkach individuálnych a kolektívnych výstavách na Slovensku aj v zahraničí. Za svoju tvorbu a aktívny spoločensko-profesionálny prínos získal viacero ocenení doma aj v zahraničí a viackrát získal ceny za ilustračnú tvorbu.

Bibiana - medzinárodný dom umenia pre deti, Panská 41, Bratislava 1 - Galéria D. Rolla, BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti LÁSKAVÉ OBRÁZKY Termín: 15. 10. – 21. 11. 2021

Považská galéria umenia v Žiline, M. R. Štefánika 2, Žilina - otvorenie: 25. júna o 17.00 hod. miesto: výstavné priestory na prízemí Považskej galérie umenia v Žiline kurátorka, autorka koncepcie: Mira Sikorová-Putišová dizajn a architektúra expozície: Marcel Benčík Vážení návštevníci, dovoľujeme si Vás upozorniť, že expozícia Prvé múzeum intermédií III – Nežná sila nemusí byť vhodná pre citlivejšie a maloleté osoby. Projekt expozície Prvé múzeum intermédií v koncepcii kurátorky a riaditeľky Považskej galérie umenia v Žiline Miry Sikorovej-Putišovej prezentuje vždy nový výber diel zo zbierky intermédií a mediálneho umenia galérie. Idea expozície Prvé múzeum intermédií má svoje východiská vo výstavách realizovaných PGU: Sen o múzeu (1991), Sen o múzeu? (1995), Považská galéria umenia 1976 – 1996 (1996) a IN(TER)MEDIA(S)RES (2006), ktoré podčiarkli dôležitosť intermediálneho a mediálneho diela (objekt, inštalácia, video diela) ako zbierkového predmetu. Posledná z menovaných prezentovala diela z tejto časti zbierky galérie, a zároveň iniciovala ich autorov k participácii na výstave ďalším dielom, ktoré by sa v budúcnosti súčasťou zbierky mohlo stať (k čomu vo viacerých prípadoch neskôr aj došlo). Okrem toho, že prepojila umenie intermédií 90. rokov s nasledovným obdobím, vypovedala aj o jednej zo stratégii získavania týchto diel, ktorá je previazaná s realizáciou výstav. V treťom pokračovaní projektu expozície Prvé múzeum intermédií III – Nežná sila galéria predstaví diela od umelkýň: Jana Želibská, Eva Filová, Anetta Mona Chisa a Lucia Tkáčová, Gabika Binderová, Lucia Dovičáková, Emöke Vargová, Dorota Sadovská, Veronika Rónaiová a od výtvarníka Ladislava Čarného, ktoré získala do svojej zbierky v rokoch 2010 – 2019. Koncepcia aktuálnej expozície sa sústreďuje na diela, ktoré reagujú na problematiku rodu (gendru) a príslušné rodové otázky reflektované formami mediálneho umenia a intermédií po polovici 90. rokov a ťažiskovo z nasledujúcej dekády. Kolekcia predstavuje diela, ktoré rodovo podmieneným spôsobom artikulujú telesnosť, tiež aspekt súkromia – v škále od introvertného vyjadrenia až po radikálne sfarbený jazyk. I keď kolekcia pozostáva z menšieho počtu diel (vzhľadom na priestorové možnosti expozície), v základných rysoch komunikuje pohľady žien výtvarníčok a muža výtvarníka – nielen ako ich (symbolického) protipólu, na delenie rolí pohlaví, problematiku tohto tradičného rámca, jeho prekračovanie, diela sa tiež zaoberajú pozíciou ženy/umelkyne v sfére výtvarného umenia. Divákovi sa tak ponúka (samozrejme s vedomím len čiastkového záberu) referencia o podobách, nuansách v diskurzoch postfeminizmu a feminizmu v slovenskom umení po roku 1990. Expozícia Prvé múzeum intermédií III – Nežná sila sa odvoláva (a tiež je priznaním línie) výstav v Považskej galérii umenia v Žiline, ktoré sa feminizmom a postfeminizmom v slovenskom výtvarnom umení po roku 1990 zaoberali – Paradigma žena (1996, kurátorka: K. Rusnáková) a in(time) v roku 2001 (kurátorka: L. Gregorová-Stach), pričom viacero autoriek prezentovaných diel na týchto výstavách vystavovalo (J. Želibská, E. Vargová, A. Mona Chișa a L. Tkáčová, E. Filová). Súvislosti diel (napr. kedy boli v PGU vystavené, informácie o ich prezentácii a ich interpretácia) sú prezentované na príslušných infotextoch v expozícii. Text o expozícii, jej koncepcii a téme – ako výstup z výskumu venovaného problematike rodových otázok v umení, bude súčasťou sprievodného katalógu k výstave, ktorý PGU v Žiline vydá do konca roka 2021. Realizáciu výstavy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.

Bibiana - medzinárodný dom umenia pre deti, Panská 41, Bratislava 1 - OD HRAČKY PO HRAČKU Dobre navrhnutá a kvalitne vyrobená hračka podporuje a rozvíja cit pre krásu, účelnosť i empatiu. Prehliadka našej výstavy začína reprodukciou obrazu Pietera Brueghela, na ktorej môžu deti hľadať hry, ktoré sa hrajú dodnes. Ďalej tu nájdu repliky historických hračiek podľa archeologických nálezov, ikonickú technickú hru s názvom Merkur, ktorá sa vyrába od r. 1920 až dodnes, mesto z veľkej farebnej skladačky, domček pre bábiky a plyšového medveďa, ale aj plastové hračky z minulého storočia od známej návrhárky Libuši Niklovej. Zoznámia sa s hračkami našich súčasných dizajnérov, a môžu si navrhnúť aj vlastnú hračku. Interaktívna výstava o hračkách je príspevkom BIBIANY k Roku slovenského dizajnu, vyhláseného MK SR. Námet a scenár – I. Abrahamfyová; výtvarné riešenie – R. Bezák; grafika – S. Brezinová; dramaturgia – V. Marákyová. Termín: 17. 9. 2021 – 20. 2. 2022

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Osobitné miesto v dejinách hámorníctva na Slovensku zaujíma Nižný Medzev. Z roku 1376 pochádza najstaršia listina, ktorá dokazuje existenciu hámrov v Nižnom Medzeve. Cech medzevských kováčov je známy v 17. a 19. storočí. V archíve STM sa nachádza cechová kniha hámorníckych kováčov, vedená od 1.12.1770 do 25.12.1817. Začína sa odpisom artikulov stanovených pre kováčsky cech v Nižnom Medzeve 12.decembra 1639. Podľa hlásenia Košickej obchodnej komory z roku 1896 tu bolo v danom období v činnosti 109 hámrov so 198 ohniskami.\r\n\r\nHámre boli rozmiestnené v 11 údoliach a vznikli pri vodných zdrojoch vhodných na pohon kolies, ktorými sa uvádzali do chodu hámornícke kladivá, mechy a brúsky. Najväčšia koncentrácia hámrov bola v údolí rieky Bodvy. Nižný Medzev založili remeselníci, ktorí sa presťahovali z Flámska od belgicko-holandsko-nemeckých hraníc za vlády Bela IV., asi v II. pol. 13. storočia. Dostatok železnej rudy, lesov, a najmä bohatých vodných zdrojov v okolí Nižného Medzeva vytvárali mimoriadne priaznivé podmienky pre železiarsku výrobu. Medzevskí kováči vyrábali v hámroch motyky, rýle, lopaty, sekery, kosy, klince a podkovy, ktorými zásobovali celé Uhorsko ba i ďalšie krajiny. Medzevskí kováči boli uznávaní ako najlepší nástrojárski kováči v celom Uhorsku. Dodnes sa zachovalo v Medzeve niekoľko hámrov. Hámor STM, pôvodne tzv. Tischlerov hámor, predstavuje typ jednokladivového dvojohniskového hámra. Ide o kombinovanú stavbu (kameň - drevo) z II. pol. 19. stor. Nachádza sa v centre mestečka Medzev. Archaický charakter hámra umocňuje systém prívodu vody na koleso. V roku 1967 bol odkúpený a rekonštruovaný Technickým múzeom Košice. Uchovaný bol svojím spôsobom ako živá technická pamiatka, múzejný doklad konštrukcie, stavby a technológie kovania železa. V roku 2010 bol objekt rekonštruovaný.\r\n\r\n

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Vysunuté pracovisko Slovenského technického múzea s expozíciou dokumentujúcou vývoj fotografickej a kinematografickej techniky na pozadí života a diela Jozefa Maximiliána Petzvala. Ukážky prvých reportérskych a cestovných prístrojov a aparátov pre stereografiu.

Bibiana - medzinárodný dom umenia pre deti, Panská 41, Bratislava 1 - B AKO BIBIANA Výstava k okrúhlym 30. narodeninám BIBIANY hravou formou predstavuje jednotlivé tvorivé oddelenia, ktoré celé roky približujú umenie deťom. Aj tentoraz sme vytvorili veselú, ale najmä inšpiratívnu atmosféru, typickú pre „bibianské“ projekty. Deti tu nájdu napr. veľký obraz BIBIANY s okienkami, za ktorými sa skrývajú rôzne prekvapenia, zahrajú sa s filmovou technikou v priestore venovanom Bienále animácie Bratislava (BAB), zabavia sa s ilustráciami z Bienále ilustrácií Bratislava (BIB), spoznajú knižné zázraky a zasadnú za veľký narodeninový stôl s „tvorivými dobrotami“. A napokon nazrú do ďalekej budúcnosti BIBIANY. Jednoducho nájdu tu veľkú herňu s fantazijnou atmosférou. Námet a scenár - Alexandra Petrovická Broadhurst; výtvarné riešenie - Martin Dúbravay; dramaturgia - Valéria Marákyová Termín: 9. 10. 2020 – 11. 4. 2021

Oravská galéria v Dolnom Kubíne, Hviezdoslavovo nám. 11, Dolný Kubín - Názov výstavy: Jana Machatová / Kristýna Španihelová / Peter Machata Na návšteve / Autorský šperk Miesto konania: Oravská galéria, Dolný Kubín, stále expozície na 1. poschodí Župného domu Kurátor: Dagmar Adamusová Vernisáž: 5.8.2021 o 16.30 hod. Termín výstavy: 5.8.– 5.12.2021 Otvorené: ut – ne od 10.00 do 17.00 hod Jana a Peter Machatovci sa v Oravskej galérii predstavili samostatnou výstavou autorského šperku v roku 2013. Po ôsmich rokoch sa do nej znova vracajú so svojou súčasnou tvorbou a na spoluprácu si prizvali Kristýnu Španihelovú, ktorá v Dolnom Kubíne vystavuje po prvýkrát. Všetci traja autori majú spoločné študijné východiská na bratislavskej VŠVU. Tvorbou autorského šperku sa úspešne etablovali na domácej výtvarnej scéne a postupne si budovali renomé aj v medzinárodnom kontexte - či už účasťou na sympóziách a výstavách vrátane najprestížnejšieho šperkárskeho podujatia Schmuck v Mníchove, alebo zastúpením v zahraničných zbierkach a publikáciách. Výstava je kreovaná na špecifický priestor stálych expozícií Starého umenia 15. – 19. storočia a Slovenského výtvarného umenia 20. storočia, kam traja autori dočasne vstupujú, aby ho rozšírili o súčasný umelecký pohľad. Medzi reprezentatívne maliarske a sochárske diela zo zbierok Oravskej galérie dokumentujúce vývoj výtvarného umenia na Slovensku od stredoveku po začiatok 21. storočia prinášajú ďalšiu umeleckú formu – autorský šperk. Nejde im o komentovanie vystavených exponátov, ale skôr o nezáväzný dialóg a hľadanie paralel v rovine tematickej, obsahovej alebo materiálovej. V symbióze s priestorom expozícií bude prezentovaných približne 120 šperkov – predovšetkým brošní a závesov. Divák sa môže presvedčiť, že napriek miniatúrnym rozmerom je súčasný autorský šperk schopný vyjadrovať sa k rôznym témam a prinášať rovnako silné umelecké výpovede ako je to v iných médiách. Vo vystavených šperkoch Kristýny Španihelovej, Jany Machatovej a Petra Machatu je to najmä osobná a historická pamäť, ekológia, identita, telesnosť, materialita, ktoré vzájomnou konfrontáciou expozíciu obohacujú o nové uhly pohľadu. Jana Machatová (1972 Hnúšťa) v predchádzajúcom období tematizovala predovšetkým spomienky na detstvo strávené v bratislavskom paneláku, v ktorých motívy a symboly socializmu s iróniou odkazovali na nie tak dávnu históriu. Dominantnou témou posledného obdobia sa stáva jej rodová identita, postavenie ženy v historickom kontexte – posuny vo vnímaní ženy v jej zaužívaných rolách a charakteristikách. Východiskovým materiálom jej súčasnej tvorby boli výstrižky z dobovej tlače, objavené v podkroví rodinnej chalupy v Hodruši. Privlastnené fragmenty z nedeľnej prílohy pre ženy Frauen-Fleiss z rokov 1909 - 1910, podľa ktorej nesie názov celá séria, autorka voľne interpretuje a pretvára do podoby súčasného šperku. Popri unifikovanom zobrazení ženy z reklamných ilustrácií do neho prenáša motívy z dobovej módy, vzorníkov výšiviek, predmety dennej potreby a prvky, vnímané v minulosti ako typicky ženské (kuchynské náradie, žehlička, korzet a pod). Do fragmentu tlačoviny, zaliateho epoxidovou živicou, vstupuje intervenciou tradičnými zlatníckymi technikami. Či už nestranne - prostým vyzdvihnutím motívu, alebo s ironickým komentárom, umožňuje nám nahliadnuť do intímneho ženského sveta uviaznutého v časopriestore stredoslovenského banského mestečka začiatku 20. storočia. Spod sentimentu prekrytého vyše storočnou patinou sa však prediera snaha vymedziť sa voči rodovým stereotypom, ktoré dodnes ovládajú životy mnohých žien. Peter Machata (1971 Nové Zámky) je vyštudovaným sochárom, ktorého dominantným médiom sa stal šperk. Stále prítomný sochársky aspekt, podporený ovládaním súčasných digitálnych technológií (3D skener, 3D tlač) vnáša do jeho šperkov osobitý rozmer a rozširuje jeho výrazové možnosti. Aj v jeho tvorbe našli odozvu osobné spomienky a vzťahy, ktoré sa premietli do sérií brošní vytvorených z odliatkov rúk členov rodiny, priateľov i svojich vlastných. Plochu šperkov, pokrytú „vrstevnicami“ ľudských dlaní a článkov prstov, vymedzujú elegantné, takmer „barokové“ krivky, zvýraznené rafinovaným osadením perál a polodrahokamov. V súvislosti s nimi sa vynárajú viaceré interpretácie - ruka ako odkaz na prácu, ktorú človek po sebe zanechá, ako individuálna daktyloskopická stopa, alebo orgán, ktorý nám hmatom či dôverným dotykom sprostredkúva poznanie. Opakujúcim sa motívom obrúčky sa Peter Machata prirodzene posúva k manželstvu a vytváraním archívu s „databázou“ odtlačkov rúk členov rodiny poukazuje na pevné väzby a rodovú kontinuitu, ktorá sa v zásade nelíši od budovania rodových portrétnych galérií v minulých storočiach. Sondy do topografie ľudského tela nadobúdajú osadením symbolov a „relikvií“ sarkastický význam a stigmatizovaná ľudská dlaň zrazu odkazuje na historické traumy, otvára citlivé spoločenské témy, alebo len tak nekonfliktne s nostalgiou načiera do spomienok na detstvo. Východiskom šperkárskej tvorby Kristýny Španihelovej (1982 Valašské Meziříčí) s presahom k objektu je skúmanie matérie vo svojej primárnej podstate, a zároveň ako sprostredkovateľa emócií a rôznych významov (symbolických, spirituálnych atď.) Vo svojich šperkoch používa široké spektrum materiálov predovšetkým organického pôvodu. Pracuje s kosťami, krvou, kožou či vlasmi – prapôvodnými materiálmi, ktoré sa spájajú so vznikom prvých umeleckých foriem i ďalšími substanciami, ktoré sú v kontexte šperku prekvapivé (zemiakové hľuzy, krovky chrobákov, cukor, mlieko, rašelina, asfalt atď.) Autorka po nich siaha ako po plnohodnotnej matérii, rovnocennej s drahými kovmi. Biologický materiál vyvoláva v divákovi často nepríjemné asociácie, pre Kristýnu Španihelovú však práca s ním znamená spôsob, ako „mŕtvej“ hmote vdýchnuť nový život. Prostredníctvom neho nám pripomína vlastnú pominuteľnosť a navádza k prehodnoteniu životných preferencií. Organické materiály alebo vlastnoručne vytvorené hmoty dopĺňa zlatom, striebrom, koralom, perlami a pod. Ich kombinovaním a miešaním v alchymistickom zmysle narúša stereotypy vnímania šperku, skúma jeho emocionálnu podstatu a odkazuje na nekonečný prírodný kolobeh vzniku a zániku. S ním súvisí princíp recyklácie, ktorý je autorkinou reakciou na konzumný spôsob života, drancovanie nerastných surovín a ekologické katastrofy. Okrem týchto námetov do svojich šperkov prenáša historické, literárne inšpirácie a podobne ako Jana Machatová otázky vlastnej rodovej identity. Dagmar Adamusová

Oravská galéria v Dolnom Kubíne, Hviezdoslavovo nám. 11, Dolný Kubín - Župný dom, Dolný Kubín - administratívne a výstavné centrum Oravskej galérie. V roku 1994 bola ukončená rozsiahla generálna rekonštrukcia Župného domu, ktorou galéria získala 1 800 m2 expozičných a výstavných plôch. V roku 1995 v Župnom dome sprístupnila galéria stále expozície z vlastných zbierok: — Staré umenie 15. — 19. storočia — Ikony — Slovenské výtvarné umenie 20. storočia — Štefan Siváň - rezbár z Oravy — Tradičné ľudové umenie — výber ktoré sa zaradili medzi popredné v kontexte slovenských galérií. Staré umenie 15. — 19. storočia Expozícia prezentuje súbor umeleckých diel, ktoré ťažiskovo vznikli na území tohto regiónu. Umenie na Orave je špecifické výtvarnými formami, pohybujúcimi sa na rozhraní medzi profesionálnym a ľudovým umením. V duchu náboženských predstáv a zaužívaných ikonografických schém vznikali s vývojovým oneskorením a slohovými odchýlkami diela, ktorých autormi boli umelci, pôsobiaci mimo umeleckých centier. Kolekcia obsahuje diela sakrálneho charakteru (najmä stredovekú tabuľovú maľbu, plastiku a barokové umenie) a historické portréty predstaviteľov miestnej šľachty v časovom rozpätí od 15. storočia do 19. storočia. Ikony Počtom malá, no významom dôležitá kolekcia ikon, sa začala zberateľskou činnosťou profilovať už v prvých rokoch existencie Oravskej galérie. Súbor vystavených ikon rôznej proveniencie obsahuje 32 kusov, ktoré dokumentujú ikonomaľbu 17. — 19. storočia. Väčšina z nich pochádza z Grécka, ostatné vznikli na území Ruska a karpatskej oblasti. Slovenské výtvarné umenie 20. storočia Kolekcia slovenského výtvarného umenia 20. storočia v zbierkach Oravskej galérie, do ktorej patria diela zakladateľov výtvarnej moderny, ale aj predstaviteľov nasledujúcich generácií sa v rámci regionálnych galérií u nás radí medzi najpočetnejšie a kvalitatívne najvýznamnejšie. Zbierka je dobrým príkladom toho, ako sa inštitúcia, pôvodne zameraná na výtvarné umenie regiónu, vyprofilovala na galériu s celoslovenským záberom. Pri jej vybudovaní zohrala dôležitú úlohu skutočnosť, že oravskou inšpiráciou, hlavne v 20. storočí prešli takmer všetci významní maliari slovenskej výtvarnej kultúry. V expozícii sa nachádzajú diela G. Mallého, M. Benku, M. A. Bazovského, M. Galandu, Ľ. Fullu, I. Weinera- Kráľa, C. Majerníka, V. Hložníka, E. Zmetáka, M. Paštéku, V. Kompánka, A. Brunovského, V. Popoviča, J. Jankoviča, J. Meliša, K. Barona a mnohých ďalších. Tradičné ľudové umenie — výber Ľudoví maliari, rezbári a kamenári, tvoriaci bez školenia, len podľa odpozorovaných predlôh zo svojho bežného života, zanechali po celom území Slovenska doklady o svojom prirodzenom talente a umeleckých schopnostiach. Tradičné ľudové výtvarné umenie ako typický prejav národnej kultúry, predstavuje významnú súčasť zbierok Oravskej galérie a je jednou z primárnych oblastí, na ktoré sa v rámci svojho akvizičného programu špecializuje. Kolekcia obsahuje predovšetkým drevenú polychromovanú plastiku, kamennú skulptúru a maliarsku tvorbu z 18. — začiatku 20. storočia, nielen z tohto regiónu, ale aj z ďalších oblastí Slovenska. Štefan Siváň - rezbár z Oravy Oravská galéria v Župnom dome v roku 2010 otvorila stálu expozíciu "Štefan Siváň - rezbár z Oravy", ktorá je venovaná dielu jedného z najvýznamnejších insitných sochárov na Slovensku Štefana Siváňa st. (1906 – 1995), ktorý celý život prežil v hornooravskej obci Babín. Expozícia v autorskej koncepcii PhDr. Evy Ľuptákovej predstavuje Siváňovo rozsiahle rezbárske dielo v reprezentatívnom výbere zo zbierok Oravskej galérie, v celej svojej námetovej a výrazovej rozmanitosti. Okrem stálych expozícií z vlastných zbierok nainštalovaných v Župnom dome v Dolnom Kubine pozývame návštevníkov na prehliadku aktuálnych krátkodobých výstav vo Veľkej výstavnej sieni, v Malej výstavnej sieni, vo výstavnej sieni „SUTERÉN 06“ a na nádvorí Župného domu. Oravská galéria okrem výstav pripravuje pre svojich návštevníkov v Župnom dome v Dolnom Kubíne kultúrne podujatia a výchovno-vzdelávacie programy pre organizované školské skupiny.

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Fotografickú a kinematografickú techniku môžeme pokladať za jeden z najväčších objavov ľudstva. Postupne sa stala každodennou a neodmysliteľnou súčasťou nášho života až natoľko, že takmer zovšednela a jej význam v celej šírke si uvedomuje len málokto z nás. Rudolf Schuster, od mladosti nadšený fotograf a vyznávač filmovacej techniky, začal zbierať a zhromažďovať fotografickú a kinematografickú techniku s úmyslom vytvorenia pamätnej izby v rodnom dome v Medzeve. Týmto činom chcel vzdať hold prvej zahraničnej slovenskej amatérskej filmárskej expedícii v rokoch 1927-1928 po vnútrozemí Brazílie. Členmi tejto expedície boli: Alojz Schuster, Ján Benedik, Michal Benedik. Ako už názov napovedá, múzeum sa orientuje predovšetkým na kinematografickú techniku, ale sú tu bohato zastúpené aj iné formy zobrazovacej techniky. Zbierkové predmety, ktoré tvoria základ expozície, získal Rudolf Schuster vlastným zberom, darom alebo kúpou. Nechýbajú tu exponáty (dary) od prezidentov mnohých štátov: Johannesa Raua, Václava Havla, Alexandra Kwaśnewského, Leonida Kučmu, Thomasa Klestila, švédského kráľa Carla XVI Gustava, monadského princa Alberta a ďalších. Vystavená kolekcia je výsledkom celoživotného zberateľského úsilia, obsahuje vzácne exponáty, ktoré dokumentujú priekopníctvo dokumentárneho filmu na Slovensku. Zastúpené sú filmovacie kamery, drevené na 35 mm film zo začiatku 20. storočia, snímacie kamery z 30. rokov 20. storočia, kamery rôznych formátov na 8 mm, 16 mm film od amatérskych až po profesionálne, ako aj farebné televízne kamery. Zastúpené sú tu renomované značky Pathé, Ernemann, Ertel-Werke, Bagley, Prestwisch, Wiliamson, Eumig a mnohé iné. Filmové projektory z tohto, ale aj neskoršieho obdobia (od roku 1900), stereoskopy, lampové skrine, laterna magica. Sú to ojedinelé historicky vzácne exponáty ručne ovládané presvetlené petrolejovými lampami. Zastúpené sú cenné značky Unger & Hoffman, Edision Home Kinetoscope, Keystone, Zeiss, Eumig z obdobia rokov 1930-1940, ďalej diaprojektory, pomôcky pre filmárov. Vzácne sú ajfotografické prístroje všetkých základných konštrukčných typov od jednoduchých boxov cez jednooké a dvojoké zrkadlovky až po profesionálne donedávna používané fotografické prístroje. Zaujímavé sú najmä fotografické prístroje od roku 1890. Zastúpenie tu majú výrobcovia ako napr. Voigtländer, Goldwein, Estman Kodak, Yaschika, Keystone, Ernemann, Agfa a iné. Okrem fotografickej a kinematiografickej techniky sa v exteriéri múzea nachádza funkčný vodný hámor s uzavretým kolobehom vody, kováčska vyhňa s dúchadlom, hámorníckymi kladivami a kováčskym náradím. Hámornícku tradíciu v lokalite Šugovskej doliny a Medzeva reprezentujú kované poľnohospodárske nástroje lopaty, motyky a iné dobové predmety, ktoré sú neodmysliteľne späté so životom ľudí v Medzeve, najmä hámorníkov. V zadnej časti záhrady sú umiestnené kolesá vodných hámrov, brúsne kamene, buchary a iné časti vodných hámrov. Sú to tzv. pamätníky zašlých čias.

Bibiana - medzinárodný dom umenia pre deti, Panská 41, Bratislava 1 - BIENÁLE ILUSTRÁCIÍ BRATISLAVA 2021 (15. október 2021 – 9. január 2022) Bratislavský hrad, 2. poschodie Jesenná Bratislava opäť ožije ilustráciami detských kníh a po dvadsiaty ôsmy raz bude unikátnou prehliadkou toho najlepšieho, čo za posledné 2 roky v detskej ilustrácii vo svete vzniklo. Medzinárodná súťažná prehliadka originálov ilustrácií kníh pre deti Bienále ilustrácií Bratislava sa bude konať v dňoch 15.10.2021 – 9.1.2022 v priestoroch Bratislavského hradu. Hlavným organizátorom podujatia je BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti. Bienále sa koná pod záštitou UNESCO a Medzinárodnej únie pre detskú knihu (IBBY) s podporou Ministerstva kultúry SR. Na tohtoročné bienále sa prihlásilo takmer 380 ilustrátorov zo 42 krajín, ktorí zaslali vyše 2 700 ilustrácií a takmer 500 kníh. Súčasťou unikátneho podujatia budú tvorivé dielne, besedy s tvorcami, ilustrátormi, rôzne aktivity pre najmenších. V príručnej knižnici si návštevníci budú môcť zalistovať v súťažných knižných tituloch. V tomto roku sa všetky aktivity budú riadiť aktuálnou epidemiologickou situáciou. O zmenách programu budeme priebežne informovať na webovej stránke. Bratislavský hrad- Otváracie hodiny: 1.1. - 31.3. - 9h do 17h 1.4. - 31.10. - 10h do 18h 1.11. - 31.12. - 9h do 17 h

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Vedecko - technické centrum pre deti a mládež je určené predovšetkým školskej mládeži na doplnenie klasických vzdelávacích osnov základných a stredných škôl. Moderné interaktívne exponáty sú vhodné najmä pre žiakov 1. a 2. stupňa, ale rovnako aj študentom stredných škôl. 120 interaktívnych exponátov zábavno-náučnou formou prezentuje základy vedy a techniky, zastúpené sú prírodné vedy ako Fyzika, mechanika, magnetizmus, zmyslové vnemy, optické a akustické javy a množstvo ďalších. Návštevník si má možnosť samostatne a voľne odskúšať rôzne hlavolamy, podľa návodu experimentovať a pozorovať fyzikálne javy, čo je časovo pomerne náročné (odporúčame plánovať minimálne 2 vyučovacie hodiny), potrebná je aj zvýšená opatrnosť a preto doporučujeme posilniť pedagogický dozor. Vstup organizovaných skupín je najlepšie dopredu rezervovať na presný časový interval.

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Expozície Slovenského technického múzea v Košiciach: BANÍCTVO - unikátne interiéry vybraných banských lokalít inštalované s použitím pôvodného materiálu - úžitkových nerastov, pomocných výstuží a starších i novších funkčných banských strojov. ENERGETIKA - energetické oddelenie Aurela Stodolu. Prezentácia parných strojov, vodných motorov a turbín, spaľovacích motorov a unikátne modely týchto zariadení uvádzané do pohybu pomocou stlačeného vzduchu. SIEŇ ELEKTRICKÝCH VÝBOJOV - okrem klasických demonštrácií účinkov statickej elektriny, bežne prevádzkovateľných aj v školských laboratóriách, sú v novej expozícii Slovenského technického múzea predvádzané až 80 cm iskrové výboje - umelé blesky z Teslovho transformátora smerované do Faradayovej klietky. Nezabudnuteľným zážitkom môže byť vlastná skúsenosť z jej účinkov - dokonalej ochrany pred nebezpečným napätím. Návštevníci sa tiež dozvedia, čo je to skinefekt, oboznámia sa s princípom iontového motora. Pozornosť priťahujú aj demonštrácie elektromagnetického vyfukovania elektrického oblúka (Jacobov rebrík) alebo efektné plazivé výboje na sklenenej bariére (Lichtenbergove obrazce). HUTNÍCTVO A METALURGIA - vývin hutníctva vo svetovom meradle s dôrazom na bohaté tradície hutníctva na Slovensku. Expozícia obsahovo nadväzuje na zmodernizovanú historickú časť expozície metalurgie, ktorú v múzeu sprístupnili vo februári 2010. Pri vstupe do expozície obdivujeme jeden z najvzácnejších exponátov - bronzové dvere z roku 1580, prekrásnu ukážku umeleckého odlievania z bronzu. Expozícia je členená na osem tém. VÝVOJ GEODETICKEJ TECHNIKY A KARTOGRAFIE - celá expozícia je venovaná pamiatke významného slovenského kartografa Samuela Mikovíniho (1686 - 1750), ktorý ako jeden z prvých používal pri mapovaní triangulačnú metódu a zhotovil mapy uhorských a slovenských stolíc.Geodézia a kartografia používala rôznorodé a početné technické pomôcky, ktoré zaznamenali v priebehu storočí pozoruhodný vývoj. Zbierkové predmety oddelenia geodézie a kartografie poskytujú pohľad do zbierkového fondu tohto odboru. Základy zbierkového fondu geodézie pochádzajú z čias vzniku múzea, pričom dokumentujú jeho vývoj. ÚŽITKOVÉ A OZDOBNÉ PREDMETY Z KOVOV - kolekcia vyše 300 exponátov z kovu dokumentuje spojenie tvorivého technického myslenia so slohovými vplyvmi a nadčasovým dizajnom. Baníctvo a hutníctvo na Slovensku dosiahlo v 18.stor.vrchol vo svetovom meradle. Na zavádzanie technického pokroku významnou mierou vplývala Banskoštiavnická akadémia, založená v roku 1763. PÍSACIE STROJE - vývoj písacích strojov od druhej polovice 19. storočia po súčasnosť. OZNAMOVACIA ELEKTROTECHNIKA - prvá časť expozície oznamovacej elektrotechniky je koncipovaná ako prehľad vývoja telegrafnej techniky od prvého prakticky použiteľného prístroja pre prenos správ Morseovho rycieho telegrafu (1840), cez vynález prvého diaľnopisu Američana Hughesa (1855) s tlačeným telegrafovaným textom, až po súčasnú ďalekopisnú techniku a telefaxy. Osobitná časť expozície je venovaná Jozefovi Murgašovi, slovenskému priekopníkovi v rozvoji bezdrôtovej telegrafie. FYZIKA - prezentácia vyše 500-ročnej cesty fyziky prostredníctvom vzácnych exponátov. Súčasťou expozície je hracia miestnosť pre zabudnuté pokusy z optiky. ASTRONÓMIA - vývoj astronómie na Slovensku a pozorovacej techniky používanej pri astronomických pozorovaniach a meraniach. UMELECKÉ KOVÁČSTVO - zbierky umelecky kovaného železa sa nachádzajú v podbrání múzea. Vystavené sú kované predmety, úžitkového, okrasného i umeleckého charakteru. Na kolekcii vyše 100 exponátov z rôznych štýlových období je možné obdivovať spojenie tradičnej remeselnej zručnosti s tvorivým technickým myslením a slohovými vplyvmi. Najstarší exponát v expozícii sú gotické dvere z kovaného železa, tzv.„Leleské dvere", nazvané podľa miesta nálezu.

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Architektonicky pozoruhodný objekt kaštieľa v Budimíre je svojou polohou a impozantnosťou dobre viditeľný v smere príchodu do Košíc. Nachádza sa neďaleko odbočky z diaľnice spájajúcej Košice s Prešovom v juhovýchodnej časti samotnej obce Budimír, ležiacej v Košickej kotline v údoli rieky Torysy. Budovu kaštieľa postavili v druhej tretine 18. storočia. Je to klasicistická tereziánska stavba s neskoršími vnútornými úpravami z roku 1812. Dvojpodlažná trojtraktová budova s deväťosovou hlavnou fasádou zaujme najmä trojtraktovým štítom s architektonicky cenným plastickým erbom. Ako panské sídlo slúžil Kaštieľ najmä vetve rodiny Ujházyovcov. Časť kaštieľa užívala neskôr miestna škola. Až v roku 1985 pristúpilo Slovenské technické múzeum v Košiciach k rekonštrukcii. Dnešnú podobu kaštieľ získal v roku 1990, kedy bola verejnosti sprístupnená prvámúzejná expozícia. V súčastnosti je tu expozícia historických hodín s vybranou kolekciou exponátovhodín zo zbierkového fondu Slovenského technického múzea a Východoslovenského múzea v Košiciach. Inštalovaná je v niekdajšej reprezentačnej miestnosti kaštieľa. Návštevníka zaujme zariadený dobový interiér dotvárajúci predstavu o bytovej kultúre s historickým nábytkom, obrazmi a bytovými doplnkami. V historickej sále sa zachoval strop s empírovou výzdobou.

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Špecializované astronomické zariadenie s inštalovaným optickým prístrojom, ktorý dokáže premietať všetky voľným okom pozorovateľné vesmírne objekty. Pre školské skupiny planetárium STM ponúka špecializované programy zamerané na doplnenie a rozšírenie učiva prírodovedy a fyziky prispôsobované požiadavkám vyučujúcich. Dve projekčné hlavy umožňujú demonštrovať pohľad na nočnú oblohu za severnej a južnej pologule Zeme. Pomocou prístroja je možné znázorniť javy viditeľné na oblohe voľným okom pri pohľade zo Zeme - 5000 hviezd, Slnko, Mesiac, päť planét Slnečnej sústavy ( Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter a Saturn), niektoré viditeľné hmloviny, galaxie, Mliečnu dráhu. Prístroj je možné nastaviť na ľubovoľne zvolený deň, mesiac, rok a ukázať ako vyzerala alebo bude vyzerať obloha v minulosti alebo blízkej budúcnosti. Planetáriom je možné demonštrovať pohľad na nočnú oblohu v dôsledku precesného pohybu zemskej osi v rozpätí + - 13000 rokov, vysvetliť a znázorniť astronomické súradnice, čo sa využíva pri nácviku klasickej navigácie podľa hviezd.

Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice - Pobočka Slovenského technického múzea Košice - Múzeum dopravy v Bratislave je komplexným múzeom dopravy, t. j. stálou expozíciou dopravných prostriedkov cestnej a železničnej dopravy. K prvej prezentácii významnou mierou prispeli Železnice Slovenskej republiky, ktoré poskytli exponáty koľajovej dopravy a Asociácia historických vozidiel Slovenska, ktorá zapožičala exponáty cestnej dopravy, ako aj exponáty týkajúce sa histórie dopravy z fondov Slovenského technického múzea. Vystavené zbierky reprezentatívnych dopravných prostriedkov zostávajú aj naďalej vo vlastníctve týchto inštitúcií a súkromných zberateľov. Vývoj cestnej dopravy je v múzeu prezentovaný rozsiahlou zbierkou vozidiel od kočov a prvých motorových samohybov cez motocykle, osobné a nákladné automobily medzivojnového obdobia až po vozy zo 70. rokov.Vystavené sú historické bicykle - velocipédy, tzv."vysoké kolo" zn.Singer, unikátny drevený bicykel z roku 1920, motocykle,osobné automobily, špeciálne nákladné a hasičské vozidlá. Dve výstavné haly ukrývajú takmer 100 automobilov, 25 historických motocyklov a nepreberné množstvo dobových technických doplnkov. Z reprezentatívnych automobilov sú vystavené napr. automobily značiek Škoda, Tatra, Mercedes-Benz alebo americký Buick v perfektne zreštaurovanom stave, dva automobily zn.Praga, motocykle zn. Böhmerland, či historické hasičské vozidlo zn. Škoda. Návštevníkov zaujme dioráma automobilovej dielne s ručným benzínovým čerpadlom. Vozidlá sa pravidelne zúčastňujú veteránskych podujatí. Železničnú dopravu zastupujú parné rušne 534.0471 a CP 600, akumulačná parná lokomotíva bez kúreniska z roku 1946 CN 40, osobné železničné vozne od roku 1885 po rok 1960, nákladné vozne z prelomu 19. a 20. storočia a jediný existujúci parný žeriav na Slovensku vystavený na koľajisku. Ďalej je to motorová drezina Tatra a historická šľapacia drezina. Sezónne je táto expozícia doplňovaná ďalšími reprezentatívnymi historickými železničnými vozidlami zo zbierok Železníc SR. Expozíciu železníc dopĺňa dioráma dopravnej kancelárie, zbierka rôznych návestných pomôcok a ďalšie exponáty ako: dištančné návestidlo z konca 19.st. signalizačné telefónne zariadenia, dobové osvetľovacie telesá, plynové lampy, rádioprijímače, figuríny v historických železničiarskych uniformách. Autormi výtvarnej koncepcie sú E.Kovačevičová a G.Fudala, ktorí statickým exponátom vdýchli originálnu dobovú atmosféru. expozície: VÝVOJ ZABEZPEČOVACEJ ŽELEZNIČNEJ TECHNIKY ZLATÝ VEK DOPRAVY NA CESTÁCH I KOĽAJNICIACH VÝVOJ ŽELEZNIČNEJ TECHNIKY NA SLOVENSKU MÍĽNIKY SLOVENSKÉHO MOTORIZMU V II. POL. 20. STOROČIA Múzeum dopravy sa nachádza za budovou Riaditeľstva Železničnej polície SR, medzi Predstaničným námestím a Pražskou ulicou. Prístup je z lávky pre peších ponad Šancovú ulicu alebo šikmým nájazdom z rohu Šancovej a Pražskej ulice.

SNM - Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku, Centrálna 258, Svidník - Na ploche 1700 m2 dokumentuje kultúrno-historický vývoj ukrajinsko-rusínskeho obyvateľstva Slovenska od najstarších čias po súčasnosť. Expozícia, okrem prvej časti ČLOVEK A PRÍRODA, v ktorej je predstavená flóra a fauna karpatskej prírody, ktorá bola jedným z hlavných determinantov celkového spôsobu života človeka a sociálno-ekonomického vývoja prezentovanej oblasti, je členená chronologicky a zahrňuje obdobie od PRAVEKU cez obdobie FEUDALIZMU, KAPITALIZMU až po SÚČASNOSŤ. V expozícii sú exponované unikátne archeologické nálezy - mamutí kel a mamutí zub z okolia Svidníka, kamenné sekeromlaty, kamenné sekery, amforovité nádoby a pod., stredoveké písomné pamiatky o vzniku obcí, dokumenty o národnostnom postavení západoukrajinského obyvateľstva, ukážky hmotnej a duchovnej kultúry. Patričná pozornosť sa venuje dokumentácii literárnych úsilí Rusínov-Ukrajincov.

SNM - Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku, Centrálna 258, Svidník - Je treťou expozíciou SNM - Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Bola sprístupnená v r. 1983. Nachádza sa v barokovom kaštieli z 18. stor. Predstavuje vývoj ľudového a profesionálneho výtvarného umenia Rusínov-Ukrajincov od 16. stor. po súčasnosť. Dominantou expozície je vzácny súbor ikôn, ktoré patria medzi najstaršie a najcennejšie zbierkové predmety SNM - Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Expozícia pozostáva z exponátov chronologicky prezentujúcich vývoj ikonopisného umenia 16. - 18. stor. Okrem toho v expozícii sú prezentované diela predstaviteľov staršej a mladšej generácie: I. Kulec, P. Hromnyckyj, E. Bissová, O. Dubay, Š. Hapák, M. Rogovský, I. Šafranko, J. Kresila, A. Gaj, M. Čabala, M. Feďkovič, P. Michalič, P. Kolisnyk a iní. Centrálne miesto v expozícii majú diela národného umelca Dezidera Millyho (1906-1971) - príslušníka Generácie 1909, ktorý vošiel do dejín moderného výtvarného umenia na Slovensku ako jeden z jeho zakladateľov.